He is a villain of the devil's law - 1. kapitola

29. července 2013 v 15:44 | Michell |  He is a villain of the devil's law



2. jún 2013, Londýn - Veľká Británia

"Christina, vieš mi už konečne povedať kde vlastne sme?" opýtala som sa svojej sestry, keď sme sa už hodnú chvíľu potĺkali po časti Londýna, v ktorej som ešte nikdy nebola. Party, na ktorú sme mali namierené už bola isto v plnom prúde, iba my sa tu premávame hore dolu.


Tina ma okamžite zahriakla mávnutím ruky a priložila si mobil k uchu. "Suz, ahoj. Nastali tu menšie komplikácie. Vôbec nevieme kde sme," zasmiala sa spôsobom, akoby jej bolo trápne, že sa stratila v Lonýne, v ktorom býva už takmer rok. Ibaže Lonýdn je tak veľký, že niekedy aj pre ľudí, ktorý tu žijú celý život je záhadou. Prešiel mi mráz po chrbte, pretože táto situácia sa mi ani náhodou nepáčila. Boli sme vo zvláštnej štvrti, ktorá bola čistá, bola pokojná, no necítila som sa tu ani trochu bezpečne. Mala som pocit, akoby nás ktosi sledoval, čo ma prinútilo rozhliadať sa okolo. Nikde som však v takejto pokročilej hodine vonku nevidela. Boli sme tu iba my dve, na pustej, slabo osvetlenej ulici. "Áno, nejaké potraviny vidím....dobre...a potom zabočím doľava? Takže doprava? Dobre...nie....fajn, ideme to skúsiť ak by sme sa znova stratili, tak maj pri sebe mobil, aby sme ti zavolali," s týmito slovami zložila a pokynula mi, aby som šla za ňou.


"Celý čas sme sa motali okolo, ale vlastne sem veľmi blízko," uškrnula sa a do kabelky si zastrčila mobil. "Suz vyzerá, že už toho dosť popila" zasmiala sa.


"Len jej nezáviď, aj ty si už za chvíľu dáš," drgla som do nej.


"Ak ti má pravdu povedať, dnes mám náladu maximálne tak na pár drinkov," mykla som ramenami. "Hlava ma dosť bolí aj bez toho, aby som sa opila do nemoty, čo aj tak nerobím často," mrkla na mňa a chytila ma pod pazuchu, aby ma prinútila kráčať rýchlejšie.


"Aj tebe sa táto štvrť tak nepozdáva?" opýtala som sa, keď sa okolo seba zvláštne obzerala.


"Hej" prikývla. "A vôbec neviem prečo, pretože domy sú tu pekné, povedala by som veľmi pekné a veľké, je tu čisto a pokoj ale to, že je iba pol dvanástej a my sme tu nestretli ani živú dušu..." odmlčala sa a významne na mňa pozrela. "to je v Londýne trochu nepravdepodobné. V tomto meste to žije aj o jednej ráno. Ale tu..." mykla ramenami.


"Podobný pocit mám aj ja," prikývla som a zabočili sme pri potravinách za roh. Odtiaľ sa už vo vzduchu vznášalo tlmené dunenie hudby a vrava ľudí, ktorý postávali vonku, fajčili, debatovali. Klub Masquerade bol veľmi veľký, mal niekoľko poschodí a jeho vchod bol naozaj veľmi impozantný a najmä originálny. Vstup tvorili vlastne obrovské nohy ženy. Bolo to fajn, hoci to na prvý pohľad pôsobilo zvláštnym dojmom. Nad tým už svietil obrovský názov klubu. Mala som pocit, akoby som sa dostala do úplne inej časti Londýnu. Ešte pred chvíľou bolo všade ľudoprázdno, ale na tejto ulici to očividne žilo.

S Tinou sme sa predrali dnu, zaplatili sme vstupné a vydali sa hľadať Angelu a Suz. Medzi toľkými ľuďmi to bolo skoro nemožné. Na obrovskom parkete sa vrteli spotené telá ľudí a nikoho nezaujímalo, že sa o seba trú, či do seba drgajú. Akoby boli v tranze, do ktorého ich priviedla duniaca hudba z niekoľkých obrovských reproduktorov. Musím ale povedať, že DJ sa do toho vážne vložil, pretože hral veľmi dobre. Zápach z cigariet sa okamžite už pri vstupe vsiakol do môjho oblečenia, z čoho som veľmi nadšená nebola. Neznášam cigarety, smrdia a sú nezdravé.


"Tam sú," zakričala Tina, aby som ju cez ten hluk počula a ťahala ma ku zadnému boxu, kde veselo debatovali Ang a Suz. Prechádzali sme pomedzi ľudí a ja som sa obzerala všade možne. Páčilo sa mi tu, bol to veľmi dobre vyzerajúci klub, ktorý bol aj podľa toho, že praskal vo švíkoch veľmi obľúbený. Očami som hľadala bar, no zistila som, že je ich tu hneď niekoľko. Jeden veľký, druhý menší v zadnej časti a som presvedčená, že minimálne jeden bude aj na druhom poschodí. Musím priznať, že majiteľ to má veľmi dobre vymyslené. Na toľký počet ľudí, by určite jeden bar nestačil. Ľudí by omrzelo čakať tri hodiny na jedného panáka či drink a začali by mu odchádzať. Pomedzi tancujúcich ľudí som zazrela muža, vysokého, so širokými ramenami a čiernymi vlasmi ako uhoľ, ako sa opieral o bar. V ruke držal pohár tmavej tekutiny, typovala by som to na Whiskey. Bol vážne krásny. Ešte som nikdy o mužovi nepovedala, že by bol krásny ale tento vážne bol. Mal jemné črty v tvári, ktoré ale s jeho neprístupným výrazom pôsobili veľmi ostro, takmer až hrozivo. Farbu očí som nepoznala, pretože vo svetlách, ktoré vydávali reflektory sa zdali byť čierne. Biele tričko odhaľovalo jeho široké ramená, vypracované brucho a tetovania na rukách. Vlasy mal roztopašne strapaté na vrchu hlavy, ale bolo vidieť, že vo svojom "neporiadku na hlave" má vo svojej podstate poriadok. Jeho oči sa upierali bez jediného mrknutia na mňa a keď sa jeho plné pery rozšírili do úškrnu, prešiel mi po chrbte mráz.


Viem, že ľudia by sa nemali súdiť podľa výzoru a ja to často nerobím, ale tento chlapec rozhodne nepôsobil ako anjelik. Čosi, akási aura, ktorá z neho vyžarovala ma od neho odrádzala stále viac a viac. Bol hrozivý ale krásny. Ako mäsožravá rastlina, ktorá je tiež na pohľad nádherná a potom čo sa vám stane? Nič príjemné, to je jasné. Odvrátila som od neho pohľad a ďalej pokračovala za Tinou, ktorá moju ruku pevne zvierala vo svojej.


Keď sme sa blížili k nášmu boxu, už z diaľky nás zbadala Ang. Oči sa jej rozšírili, rovnako ako úsmev. "Už sme mysleli, že dorazíte pred záverečnou," zasmiala sa spolu so Suz.


"Sklapni," hravo do nej drgla za trest jej vypila zvyšnú polovicu panáka, ktorého mala položeného pred sebou. Angela na ňu zarazene pozerala, akoby neverila vlastným očiam. "No čo je? vy ste ich isto vypili dosť. Ja som bola smädná, pretože sme sa tu minimálne 3 hodiny obšmietali dookola."


"Mám u teba panáka," ukázala na ňu prstom, aby svojím slovám pridala na vážnosti. "Celého," upozornila ju. Nebadane som sa obrátila smerom, kde som pred tým videla toho záhadného chlapca a zistila, že stojí v rovnakej polohe a stále na mňa hľadí. pozeral na mňa cez dav tancujúcich ľudí a pri tom si občas odchlipol zo svojho pitia. Dych sa mi zasekol v hrdle, keď sa uškrnul a mrkol na mňa. vážne to bolo na mňa? nedokázala som viac udržať náš očný kontakt a zbabelo ním uhla. Potrebovala som sa pozbierať z toho čo sa práve stalo. Nebolo to nič nezvyčajné ale jeho výraz ma vystrašil. Bol taký...tajomný. na prvý pohľad bolo jasné, že za tou nepreniknuteľnou ľadovou maskou sa toho skrývalo omnoho viac. Práve to ma desilo, nedokázala som odhadnúť ani jedinú emóciu, ktorá sa v ňom odohrávala a dala by som ruku do ohňa za to, že ich bolo požehnane.


"...Diana..Diana...videla i ducha alebo čo?" začula som volanie svojho mena, ktoré ma dostalo zo zvláštneho tranzu, do ktorého som sa zásluhou neznámeho chlapca dostala.


"Iste," zamrkala som a trochu potriasla hlavou. Obrátila som sa ku ním celým telom a chrbtom ku mužovi na bare. Sama so sebou som uzavrela dohodu, že sa ním nebudem zapodievať a už na neho ani nepozriem. Nestála som o to, aby ma znova uväznili jeho hlboké oči.


Pozrela som sa Tinu, ktorá sa vedľa mňa napla a vystrela. Jej pohľad mieril ponad moje plece a ja som okamžite vedela kam pozerá. Isto si všimla čo ma pred tým zaujalo a kto pozeral sem...do kelu. Pery sa jej zvlnili do úsmevu, keď mi opäť pozrela do očí a ukázala vztýčený palec, ktorým jasne naznačovala, že môj výber chlapca schvaľuje. To teda rozhodne nie. myslím, že na toho muža by som sa bála znovu len pozrieť, nie to sa s ním ešte rozprávať.


"Na čo vy dve tak pozeráte?" podivila sa Suz a začala sa naťahovať, len aby lepšie videla. Do líc mi stúpla červeň, keď som si uvedomila, ako "nenápadne" na neho všetky pozeráme. A teraz ešte aj Suzanne. Ten si o nás musel myslieť kadejaké veci.


"Myslím, že sa zahľadela do tamtoho tmavého fešáka od baru," Christina sa zachichotala a prstom ukázala ponad moje rameno. Angela spolu so Suz sa naklonili tak, aby videli ku baru.


"Prestaňte, uvidí vás," snažila som sa ich zastaviť, no pri nich bolo niečo také celkom nemožné. Čakala som, že sa začnú chichotať rovnako ako Tina, budú mať na mňa narážky, povedia aký je pekný a že sa mi vôbec nečudujú, že sa mi páči. Nič z toho sa ale nestalo. Sledovala som, ako sa ich zvedavé výrazy menia na zdesené. Nechápavo som nakrčila obočie a pozrela na Tinu, ktorá mala taký podobný výraz ako ja.


"Nie...nie...nie," krútila hlavou Suz a varovne na mňa pozrela. "Už sa tým smerom ani nepozeraj, ak je ti život milý."


"Prosím? O čom to hovoríš?" úprimne, bola som šokovaná z jej výrazu, ktorý nemal ďaleko od mŕtvolnej bledosti a tiež slov, ktoré mi v ušiach zneli.


"To je Zayn Malik. Chlap, s ktorým sa vážne neradno zahrávať. Vedia to všetci, celý Londýn a blízke okolie. On a jeho gang sú skupinka vážne drsných týpkov, s ktorými radšej vôbec neprísť do kontaktu. Nikto sa im nestavia do cesty a všetci sa im najradšej vyhýbajú. Diana, ak si vážiš svoj život a zdravie skutočne sa na neho nepozeraj, nehovor s ním a vyhýbaj sa mu. to je najhlavnejšie," prehovorila ku mne Angela a úpenlivo na mňa hľadela, akoby ma očami prosila, aby som si jej slová vzala k srdcu.


Nechápala som ničomu čo mi hovorí. "Ale ja nechápem," priznala som.


"Čo na tom nechápeš? Proste sa od neho drž ďalej," mykla Angela ramenami a pozrela sa nenápadne jeho smerom, ponad moje plece. Vytreštila oči. "Čo bude očividne ťažké, keďže ťa stále sleduje. Dúfaj, že zostane iba pri tom."


"Gang...nebezpečný...kde sme v nejakom akčnom filme?" zasmiala sa Christina.


"Iste smej sa, ale keby ste tu žili dosť dlho, vedeli by ste čo sa tu v okolí deje. Londýn a najmä táto štvrť patria jemu, rovnako ako tento bar," poklepala prstom po stole.


"Tento bar je jeho?" vytreštila som oči a odpoveďou mi bolo slabé kývnutie.


"Jedno je jasné, proste ju nenecháme samú a on za ňou potom nepríde. Okrem toho, ani si nemôžeme byť isté, či ťa vôbec osloviť chce," navrhla Angela.


"Nemusíte mi robiť ochranku. Nič sa nedeje, to že na mňa raz pozrel a ja na neho ešte nič neznamená. Nie....neprerušuj ma Angela...ja som sa prišla zabaviť s kamarátkami. Takže teraz ak dovolíte pôjdem ku baru," významne som na ne pozrela a sledovala ako Angelin a Suzin výraz stuhol. "ku tomu druhému, menšiemu v rohu" upresnila som so smiechom a ukázala tým smerom. "aby som si už konečne mohla niečím zvlažiť krk," usmiala som sa a vzala Tinu za ruku, aby sme sa mohli spoločne pretlačiť pomedzi ľudí, až ku zadnému baru. Prvý je podstatne bližšie ale nechcela tým dvom spôsobiť srdcový infarkt, keby som sa vybrala naproti tomu "strašne nebezpečnému masovému vrahovi a psychopatovi". Popravde, aj ja by som sa bála. V podstate som mala pravdu, keď som vravela, že z neho vyžaruje zvláštne aura, ktorá ma odrádza čímsi nebezpečným. Do takých extrémov ako ony dve, by som ale nezachádzala. Londýnsky gangster, to určite.


Od barmana som objednala 2x dvojitých Kapitánov Morganov a COCA COLU. Otočila som sa na Tinu, ktorá sa vedľa mňa usadila na barovú stoličku. "Myslím, že to tie dve preháňajú," povedala som. Nechápavo nakrčila obočie. "Mám na mysli to čo vraveli o tom chalanovi," nebadane som kývla smerom ku baru, ktoré bolo a zrejme stále je okupované záhadným chlapcom.


Prevrátila očami. "Ja som ich ani nepočúvala. Nie je možné, aby bol niekto taký strašne hrozný a pri tom sa len tak potuloval po vonku akoby sa nič nedialo. Myslím, že polícia by ho už dávno čapla," mávla rukou a poďakovala barmanovi, ktorý sa na nás usmieval, pri tom pred nás dával naše drinky.


"Moja reč," potvrdila som a medzi prstami zovrela sklenený pohár. "Niekto si niečo vymyslí a ďalej sa to šíri a ten chalan možno ani nevie, prečo sa ho ľudia boja,"


"Ale vyzerá veľmi dobre," uznala a hľadela mi ponad rameno. "Veľmi, veľmi dobre," zatienila som jej výhľad, keďže som typovala, že zrejme pozerá jeho smerom.


"To je fakt, že je na neho pekný výhľad, ale to mňa nezaujíma a ani teba nie. Dohodneme sa takto, neveríme klebetám ale na toho chalana je uvalené embargo," uškrnula som sa a nastavila pohár, aby si so mnou mohla štrngnúť. "Na zdravie," usmiala som sa a po tom, ako zopakovala moje slová, som do seba kopla polovicu pohárika. Znechutene som sa zaksichtila a napila sa COLI, aby som si spláchla hnusnú chuť.



"Ideme?" opýtala som sa a vzala si pohár, fľašu s brzdou, aby sme sa mohli vrátiť ku stolu za Suz a Angelou. Predierali sme sa davom ľudí a ja som sa snažila čo najrýchlejšie nasledovať Tinu, aby sa mi nestratila z dohľadu. To sa mi ale nepodarilo vtedy, keď sa predo mňa dostal opitý muž, ktorý do mňa nechtiac drgol. Obsah môjho pohára sa vylial a pohár mi z prstom vypadol na zem. Hľadela som za Tinou, ktorá zrejme nepostrehla, že za ňou nejdem a preto sa ďalej pokračovala bezo mňa.
 

12 lidí ohodnotilo tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama