He is a villain of the devil's law - 11. kapitola

29. července 2013 v 16:53 | Michell |  He is a villain of the devil's law



"Je mi to ľúto" pošepkala El a pohladila ma po pleci. "Chcela by som ti pomôcť, ale neviem ako" zúfalo na mňa pozrela. Vedela som, že by mi odtiaľto pomohla odísť, no nemôžem od nej chcieť, aby si urobila problémy nie iba u Zayna ale aj u Louisa.

"Ja viem. Ty za nič nemôžeš" pokrútila som hlavou a utrela si stekajúcu slzu. "Zrejme si ani neuvedomuješ ako mi ty a Danielle pomáhate iba tým, že ma podporujete. Keď viem, že ste v tomto dome, mám menší pocit samoty" priznala som.

"Zlatíčko" objala ma. "Uvidíš, o chvíľu bude všetko dobre a na toto si ani nespomenieš. A my si skočíme na poriadnu babskú jazdu bez toho, aby sme sa obzerali ponad plece, že by tam mohol na tebe striehnuť Zayn" v tejto chvíli som príliš jej slovám neverila, ale musím priznať, že ma dostatočne upokojili.

"A poriadne si to užijeme" prikývla som s úsmevom a pokúšala sa zahnať všetky slzy. Bolo mi jasné, že návšteva Eleanor bola dobrá voľba.

Zayn´s POV

Zadumane som sedel za stolom v pracovni a premýšľal nad všetkým čo sa v posledných dňoch udialo. Či už to malo niečo spoločné s Dianou alebo nie. bol to ťažký týždeň, ktorý práve nepatril k mojim vrcholom. Snažil som sa ju pochopiť a chcel som sa k nej aj správať milo, no sám som si každú chvíľu viac a viac uvedomoval, že ja sa jednoducho k ľuďom neviem správať pekne. Hoci pri nej sa o to pokúšam z celej sily. Avšak tým ako veľmi mi dáva najavo svoju averziu a číru nenávisť voči mne ma ešte viac núti správať sa k nej tak ako sa správam.

Sám vlastne neviem čo ma na nej zaujalo. Nebola typ, ktorý by som si vodil domov a už vôbec som tu žiadnu z tých dievčat nenechával tak dlho. Vždy sme si iba užili a pokračovali každý svojou cestou. V tomto prípade bol rozdiel minimálne v tom, že som sa Diany takmer nedotkol, ani som ju nepobozkal. Prečo si tu teda nechávam dievča, ktoré pôsobí skôr dojmom mníšky z kláštora, ktorá sa stráni každého mužského dotyku či pohľadu?

Sám by som to nahlas nikdy nepovedal, ale jej spoločnosť ma upokojuje. Stačí mi vedieť, že je niekde v dome a cítim sa vyrovnanejšie. Toto by ale malo celkom vylučovať ďalšiu vec, ktorou je neskutočný hnev, ktorý ma pochytí zakaždým, keď vyriekne jednu zo svojich poznámok. Zmetené pocity nemám rád. Neznášam, keď nedokážem samého seba kontrolovať a ovládať. Na jeden strane ma upokojuje a na strane druhej ma nenecháva ani trochu chladným.

Z myšlienok ma vyrušilo tiché zaklopanie na dvere. "Ďalej" zamrmlal som. Do pracovne vošiel Liam s veľkou kopou papierov.

"Mám čo si chcel" ukázal na hŕbu vo svojich rukách. "Zistil som o nej všetko čo sa dalo, hoci to nebolo ani trochu ľahké"

Pred týždňom som mu dal za úlohu, aby mi o Diane zistil všetko možné aj nemožné. V iných prípadoch mu to netrvalo ani 1 deň, aby mi pozháňal všetky informácie, ale teraz si s tým dal načas. "Trvalo ti to" podotkol som zamračene a kývol mu, aby sa posadil oproti mne.

"Viem, ale nebola to moja vina. Oni sa okolo nej snažili všetko ututlať" zarazene som na neho hľadel. Prečo by to niekto chcel robiť? pokiaľ viem je to obyčajné dievča, ktoré sa prisťahovalo do Lonýdna z Lyonu, prečo by teda niekto mal záujem zahmlievať okolo nej informácie.

"Tak vrav" netrpezlivo som sa zamrvil na stoličke a čakal kým bude pokračovať. Možno to nakoniec nie je tak obyčajné a bezúhonné dievča ako by sa na prvý pohľad zdalo.

"Takže volá sa Diana Isabelle Noel. Má staršiu sestru Christinu, ktorá má 21 rokov. Mama sa volá Joyce a otec Frederic, ktorý ale zomrel pri autonehode, keď mala Diana 4 roky. Jej mama sa potom opäť vydala za podnikateľa Anthonia Cuviera, ktorý bol teda dosť veľké zviera v celom Francúzsku"

"Počkať, počkať" zastavil som ho a zmätene zaklipkal očami. "Diana vravela, že po smrti jej otca sa už viac jej matka nevydala"

Liam na mňa pozrel takmer až nešťastne. "Práve tu sa dostávame ku veci, ktorú sa pokúšali všetci ututlať. Teda všetci okolo Anthonia Cuviera" zamrmlal a pohľad opäť stočil do papierov. "Zayn toto ťa asi nepoteší" pokrútil hlavou.

"Hovor" rozkázal som okamžite.

"Anthonio Cuvier mal syna Josepha, ktorý mal v čase, keď sa jeho otec oženil s Dianinou matkou 15 rokov" odmlčal sa a významne na mňa pozrel. Nechápal som to, malo mi to niečo vravieť? "Diana vtedy mala 9 rokov a jej sestra 11. Obe sa aj s matkou presťahovali do ich domu, kde žili až pokým Anthonio nezahynul pri leteckom nešťastí. Vtedy mala Diana 16 rokov a s matkou a sestrou sa odsťahovali ku Dianinej babičke na juh Lyonu. Píše sa tu tiež, že Joseph bol pár mesiacov pred smrťou otca umiestnený do sanatória pre duševne chorých ľudí"

Prekvapene som otvoril ústa, že niečo poviem ale hlasivky ma akoby neposlúchali. Čo sa to deje? Čo to má všetko znamenať. "Joseph bol obvinený z toho, že znásilňoval svoju nevlastnú sestru Dianu od jej desiatich rokov. Bol na nej až chorobne závislý a takmer posadnutý. Sú tu aj obrázky jednej časti jeho izby, z ktorého akoby si urobil oltár na jej počesť. Samé fotky a podobné veci. Všetko sa prevalilo vtedy, keď museli Diane ako 15 ročnej previesť kyretáž" chvíľu ma sledoval, ako sa tvárim. Bol som presvedčený, že som bol bledý ako stena. Nedokázal som nič povedať. Srdce mi bilo ako šialené a ja som okamžite chápal, prečo sa tak stráni mojich dotykov, všetkých mužských dotykov. Hlavu som si zložil do dlaní a v duchu si nadával všetkými možnými nadávkami. Ani si nedokážem predstaviť, čomu všetkému som ju musel týmto vystaviť.

10 ročná bola znásilňovaná 15 ročným pankhartom. Vtedy ešte nemala vedieť čo je to sex. Mala sa hrať s bábikami a behať so svojimi vrstovníkmi, nie uspokojovať svojho pedofilného brata. Zdvíhal sa mi z toho žalúdok. "Sú tu aj nejaké fotky, ale tie by si radšej nemal.." začal Liam, no pod mojím prísnym pohľadom okamžite prestal.

"Daj mi ich" prikázal som prudko. Podal mi asi 6 fotiek, ktoré keď som si prezeral, nechápal som, ako jej niekto niečo také mohol urobiť. Boli tam nafotené jej jazvy, na ktoré som sa jej vždy vypytovala, jej nahé telo, ktoré som si ale nedokázal všímať. Hľadel som na ne ale nesústredil sa na jej krivky, ktoré som od začiatku túžil vidieť bez oblečenia. Teraz som na to nedokázal myslieť a som presvedčený, že už sa k nej nebudem chovať rovnako. Nechcem na ňu tlačiť ani spôsobovať, že sa bude cítiť rovnako ako v jej detských rokoch. 6 rokov bola znásilňovaná...preboha.

Fotky som hodil na stôl a postavil sa. "Skry to, nechcem, aby to niekto našiel a už vôbec nie Diana a najmä nikomu nehovor o tom, čo sme sa dozvedeli" upozornil som ho a odpoveďou mi bolo jeho kývnutie.

Rýchlim krokom som sa náhlil do mojej izby, kde by mala Diana byť. A skutočne som ju tam našiel. Ležala na posteli a pokojne oddychovala. Pravdepodobne chcela využiť chvíľu, kedy som tu nebol a ona sa mohla vyspať. Chcel som ju mať pri sebe v izbe ale chápal som, že som muž a ona sa pri mne skrátka nedokáže byť tak blízko.

Pomaly som prešiel ku jej strane postele, na ktorú som sa posadil. Bola taká pokojná a pôsobila tak bezbranne, že sa vo mne okamžite prebrali všetky ochranárske pudy, o ktorých som ani nevedel, že ich mám. Jej útle telo odovzdane ležalo na mojej veľkej posteli, na ktorej sa takmer stratila. Som príčinou aj toho, že jej prestalo chutiť jesť. Viem, že by pre ňu bolo lepšie, ak by som ju pustil domov a zabudol, no nedokázal som to. Na to som bol až príliš sebecký a predstava, že by som ju nemal pod kontrolou a niečo by sa jej stalo alebo by o ňu mal záujem nejaký chlap, ma privádzala do šialenstva. Nebolo to z lásky, ja ženu milovať nedokážem. Skôr to bolo z tej majetníckej strany môjho ja. Bola moja a chcem, aby to tak zostalo. Bol som presvedčený, že za chvíľu si zvykne a vráti sa jej apetít a zdravá farba.

Vztiahol som ruku a jemne ju pohladil po líci. Jej pokožka bola ako zamat a oproti mojim drsným veľkým rukám, pôsobila ešte viac krehko. Nechápal som, ako niekto dokáže znásilniť ženu a tobôž som nechápal, keď niekto takéto veci robil dieťaťu, pretože Diana v tom čase bola iba dieťa.

Trochu sa zamrvila, zatriasla mihalnicami a vyzeralo to, že sa o chvíľu zobudí. Rýchlo som sa postavil a prešiel ku oknu, ktoré som otvoril. Bol to iba krycí manéver, pretože som nechce, aby vedela, že som sa jej v spánku dotýkal, isto by jej to nebolo príjemné.

Obrátil som sa ku nej a sledoval, ako sa pomaly posadila. Vlasy mala rozstrapatené a pod očami, ktoré boli mierne červené, mala tmavé kruhy. Aj napriek tomu bola veľmi krásna. "Mám na teba otázku" povedal som pomaly.

Zodvihla na mňa pohľad. "Akú?" pípla potichu.

"Chceš byť radšej v tejto izbe alebo v nejakej, kde by si bola sama"

Zarazene na mňa pozrela. "Ty mi dávaš na výber?" podivila sa. Ani sa jej nedivím. Do teraz som vždy presadzoval svoj názor a jej pocity, či dojmy ma absolútne nezaujímali. Vlastne tak ako vždy. Nemyslím si, že by som sa dokázal niekedy zmeniť. Som zástanca toho, že človek je taký aký je. taký ako sa narodí, taký ako ho vychovajú, taký ako ho donútia byť okolnosti.

"Vyber si, lebo si to rozmyslím" prižmúril som oči a skenoval ju pohľadom.

"Chcela by som byť v tej izbe, kde som bola pred tým" zdalo sa mi, že pri tom ako to vravela sa tvárila previnilo. Akoby sa bála, že by mi svojim rozhodnutím mohla ublížiť.

"Fajn" vzdychol som. Až teraz som si uvedomil, že som stále v hĺbke duše dúfal v inú odpoveď, akú mi dala. "Tak si vezmi veci" povedal som a odišiel ku dverám. netrvalo jej to dlho a všetko oblečenie a svoju tašku mala v rukách, pripravená opustiť moju izbu.

Keď som ju odprevadil do izby, ktorá bola presne naproti mojej, chcel som sa rýchlo obrátiť a odísť, no zastavila ma. Chytila ma za rukáv čierneho trička a obrátila k sebe. "Čo sa zmenilo, že si mi dal možnosť výberu?" opýtala sa.

Hľadel som jej do čiernych očí, od ktorých sa teraz odrážalo slnko. Zarazene som hľadel na jemný odtieň fialovej farby v jej dúhovkách. Boli nádherné a také hlboké, akoby ma práve teraz nechala čítať v nich. Vedel som ale, že sa pokúša skryť predo mnou všetky pocity. Napriek tomu, v tom nebola vôbec dobrá. Videl som v jej očiach bolesť a krivdu, ktorej bola vystavená, či už v minulosti alebo teraz kvôli mne.

"Nepýtaj sa, proste to vezmi a viac to nerieš" odsekol som. Neviem prečo som nechcel, aby vedela, že som sa dozvedel o jej nepríjemnej minulosti. Bolo by jej z toho trápne a nepríjemne. Najväčšie poníženie pre dievča je keď si ju muž vezme násilím a je úplne jedno koľko má rokov. Berie to rovnako, či je stará, či mladá, či dokonca dieťa. hoci som vo svojom živote urobil mnoho zlých vecí, mnohým ľuďom som ublížil a to vedome, napriek tomu som hrdý na jednu jedinú vec. Nikdy som neznásilnil žiadnu ženu a nikdy to ani neurobím. Nevzrušujú ma jej prosby, aby som prestal, či zúfalý plač. Také niečo dokáže iba skutočne zvrátený človek.

Prikývla a posadila sa na posteľ. Vedel som, že teraz nastala chvíľa opustiť ju a nechať na pokoji. možno si konečne oddýchne. Ešte pred tým, ako som zatvoril dvere otočil som sa na ňu. "Mala by si sa najesť, mám pocit, že si chudla minimálne 5 kilo" povedal som. "Teraz odchádzame, takže sa môžeš v pokoji najesť spolu s Eleanor, či Danielle. Nikto vás nebude rušiť"


"Vďaka" prikývla. Viac som už neriešil a rýchlo opustil jej izbu.
 

11 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 Veronika Veronika | 18. srpna 2013 v 21:06 | Reagovat

dokonalé:) moic ...velmi pekne píšeš

2 Kika Kika | 23. září 2013 v 17:56 | Reagovat

je to náádhera :) a nechápem prečo tu nepribudaju komenty :P :P takééto dokonalé dielo...

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama