He is a villain of the devil's law - 16. kapitola

29. července 2013 v 17:02 | Michell |  He is a villain of the devil's law




"Možno by si ma mohol radšej poslať domov. Tam by som bola v bezpečí" zamrmlala som, keď sme už hodnú chvíľu sedeli so Zaynom v jeho aute. Neviem prečo sa len tak z ničoho nič rozhodol, že ma práve teraz vezme na svoju chatu, keď je to už zopár dní od toho nepríjemného nočného incidentu, kedy bolo na stene napísané krvou moje meno. Ak mi Zayn nič netají - a tým si teda vážne nemôžem byť istá - tak nič nové a prevratné sa nestalo. Potom ale vážne nechápem jeho náhle rozhodnutie.

"Iste v bezpečí" zlostne na mňa pozrel. "Akurát by si bol vystavená napospas"

Ublížene som sa zamračila. "Ak by si to nevedel, tak som sa dokázala o seba postarať aj pred tým, ako si mi vstúpil do života. Prečo máš teda pocit, že teraz neviem"

Prudko dupol na brzdu, aby zastal na červenej. Ak by som nič nepovedala, isto by zastavil ako normálny človek. V tomto prípade to ale urobil naschvál a so zadosťučinením sledoval, ako som sa len tak - tak stihla zachytiť palubnej dosky, než by som si na nej vybila zuby. "Povedz mi, stalo sa ti hádam niečo takéto už pred tým?" opýtal sa a so zvedavosťou na mňa pozrel.

Neodpovedala som, no pre neho to bola dostačujúca odpoveď. Fajn, nestalo sa mi nič podobné, vlastne ani rovnaké. Práve to mi dáva rozhodne dobrý dôvod myslieť si, že toto nemá nič spoločné s mojim nevlastným bratom ale skôr so Zaynom. Možno je tak zvrátený, že si zo mňa vystrelil. Ďalšia vec, ktorá mi napadla je nejaký Zaynov nepriateľ. Mocný muž, v takom postavení a povedzme s takým...povolaním ako on ich má isto na každom prste minimálne desať. A ak nerobilo problém Zaynovi zistiť si o mne všetko, určite ani nikomu inému. "Tak vidíš, anjelik. Lepšie bude, ak zostaneš pri mne. ver mi, so mnou ti nehrozí nič. Teraz si oddýchneš. Tam nás nikto nenájde" poslednú vetu tajomne zašepkal mojím smerom.

Ak chcel, aby ma to upokojilo spôsobil presne pravý opak. Celkom sama, so Zaynom Malikom, uprostred samoty, kde je najbližšia susedná chata vzdialená viac ako kilometer. Skvelé, ak sa Zayn rozhodol nadobro sa ma zbaviť alebo ma znásilniť bez ďalších svedkov - ktorých by mal v jeho dome neúrekom - vybral si na to správne miesto.

"Anjelik" oslovil ma a ja som okamžite obrátila hlavu jeho smerom. vyľakalo ma, ako veľmi som si na tú prezývku zvykla. Takmer akoby ku mne patrila, čo je vlastne pravda. Odkedy Zayna poznám, neprejde deň, aby ma ňou neoslovil. Samozrejme ak to nie je deň, kedy sa nebavíme alebo pre zmenu vôbec nevídame. "Práve teraz som naozaj ten posledný, ktorého by si sa mala báť"

"To si ma...upokojil" slová zo mňa išli ako z chlpatej deky. Vlastne ani neviem ako dlho budem musieť byť so Zaynom sama. Skvelé, to je vážne úžasné. Pri tejto myšlienke sa mi v hrdle usadil obrovský knedlík, ktorého som sa nevedela zbaviť. Na hrudi som cítil ťažobu. Akoby mi niekto na hrudný kôš položil vážne veľmi ťažký balvan, ktorý mojim pľúcam nedovoľoval sa nadýchnuť.

"Nemôžem za to, že ma stále berieš za svojho nepriateľa" mykol ledabolo ramenami.

Prekvapene som zodvihla obočie. To si hádam robí žarty. Iste, ja som tá, ktorá sa sama zamkla v jeho dome, v jednej z množstva izieb, ktorá sa stala mojim dočasným väzením. Ja som tá, ktorá sa sama sebe vyhrážala, dokonca som sa aj pre nič za nič udrela. Vlastne Zayn je iba obeť a ja som si všetko vymyslela. Niekedy vážne uvažujem, či to má tento chlap v hlave úplne urovnané.

"Jasné, ty si svätec" zamrmlala som si popod fúzy. Rozhodla som sa, že na jeho vetu radšej nič nepoviem. Nemala by som pre neho uspokojujúcu odpoveď a vôbec nie milú. A úprimne, kto si ho potrebuje znepriateliť ešte pred tým, ako vôbec dorazíme na tú jeho úžasnú chatu. Akurát by som tam mala ešte väčšie peklo, ako bude teraz.

Vieš koľko dievčat by ti závidelo, že máš toľkú jeho pozornosť, ty hlupaňa, zakričal na mňa môj vnútorný hlas, ktorý sa očividne veľmi tešil z tohto výletu. Zdesene som vyvalila oči nad poznaním, že istá aj keď veľmi malá časť mňa si to vlastne užíva. Nie, to predsa nie je možné. Nič čo sa stane v spojitosti so Zaynom Malikom si ani jediná bunka v mojom tele nemôže užívať.

"Čo sa stalo?" opýtal sa Zayn, keď hľadel na môj vypleštený výraz.

Zahryzla som si do pery. "Nič, nič. Len premýšľam" mávla som rukou a pokúšala sa o normálny výraz tváre.

"Vieš, niekedy by som ti veľmi rád videl do hlavy" uškrnul sa. "Chcel by som vedieť nad čím tvoj megamozog stále premýšľa"

Prevrátila som oči, no opäť to oľutovala hneď ako som to urobila. Dúfala som, že bol Zayn práve v ten okamih zaneprázdnený sledovaním cesty. Keď som si ale všimla jeho vražedný výraz, vedela som, že nebol. Práve teraz som celkom zatrhla všetky teórie, že muži vedia robiť iba jednu vec zároveň. Fajn, bežný muži možno áno, ale nie Zayn. Ten dokáže šoférovať, strážiť cestu a dokonca aj výrazy a mimiku mojej tváre.

"Vravel som ti, že nenávidím, keď na mňa pretáčaš oči. Varoval som ťa už miliónkrát a miliónkrát som to obišiel bez povšimnutia. Máš jediné šťastie, že šoférujem, ale ak to urobíš ešte raz a ja budem mať voľné ruky, ver mi, že si na tebe zgustnú" varoval ma hlboko posadeným naštvaným hlasom. Z jeho tónu mi prešli zimomriavky po chrbte a ja som nikdy nemala väčšiu chuť od neho ujsť.

S ním mám byť sama na opustenej chate? Prosím povedzte mi, že ma od chvíle čo som vstúpila do klubu Masquerade niekto natáča a o chvíľu vybehne z kríkov priamo pred auto, aby za kričal, že je to iba skrytá kamera. Také šťastie v živote ale ja mať nikdy nebudem. Ďalej som sa teda utápala v myšlienke, čo ma čaká až dorazíme.

Nadskočila som od úľaku, keď sa v aute rozľahlo zvonenie Zaynovho telefónu. Stlačil tlačidlo na prijate hovoru a svoj Blackberry si priložil k uchu. "Prosím" ozval ľadovo. "Nepočujem ťa. Ježiš, čo tam robíte?" zodvihol hlas, keď zrejme nedobre počul osobu, ktorá mu telefonovala. Hodnú chvíľu bol ticho a ja som z druhej strany linky počula iba mrmlanie. Nevedela som rozpoznať čo hlas rozpráva a popravde som ani nechcela. Zaynove kšefty ma vonkoncom nezaujímali. Už som v jeho živote dosť zapletená, preto nechcem vedieť nič viac.

"A už je preč?" opýtal sa po chvíli. "Čo ste jej povedali?" vyzvedal ďalej. "Dobre ste urobili. Ak by znovu prišla, rovno jej zabuchnite dvere pred nosom a ak to bude príliš neznesiteľné, tak zavolajte políciu, že bez dovolenia vošla na súkromný pozemok" s týmito slovami telefón zložil a hodil ho do priehradky.

Zasmial sa a ja som na neho nechápavo obrátila pohľad. všimla som si, že napriek tomu, že sú jeho pery zvlnené v úsmeve, vôbec nie je nadšený. Skôr naštvaný. "Tvoja sestra je vážne neoblomná" pokrútil hlavou.

"Moja sestra?" narovnala som sa na sedadle spolujazdca. Prikývol. "Kde je?"

"Tu nie, anjelik a ani nebude" uťahoval si zo mňa. "Bola u mňa v dome. Mali sme šťastie, že nás nevidela, vraj to bolo iba pár minút po našom odchode. Znovu vyzvedala"

"Nečuduj sa. Je to moja sestra a určite jej je jasné, že som minule klamala"

Prstami si poklepkával po volante. Chvíľu to vyzeralo, že premýšľa. "Tak to by si mala začať klamať lepšie" prehovoril chladne. "Tvoja sestra začína byť otravná a ja neznášam otravných ľudí. Nakoniec si možno sama zapríčiní niečo nepríjemné"

Zhrozene som na neho pozrela a vlna hnevu, ktorá sa vo mne zodvihla bola dych berúca. "Neopováž sa k mojej sestra priblížiť, či jej nejako ublížiť" zakričala som do ticha auta, kde sa v malo priestore môj hlas odrážal ešte viac.

Zayn zašiel na krajnicu cesty, ktorá nás pred hodnou chvíľou vyviedla z Londýna a my sme smerovali ku lesom. Spomaľoval až napokon zastavil úplne "A čo mi spravíš" zakričal na mňa rovnako, ako pred chvíľou ja na neho. "Povedz Diana, čo chceš spraviť?"

"Sama ťa zabijem, ak sa jej dotkneš" zašepkala som a pokúšala sa znieť hrozivo. Namiesto toho, som zrejme Zayna pobavila, pretože sa mu pomaly pery roztiahli do obrovského amerického úsmevu. ukázal mi svoje dokonalé biele zuby a ja som mala hroznú chuť mu ich do jedného vyraziť.

"Si veľmi naivná, ak si myslíš, že by si proti mne mala šancu" krátko sa zasmial, no hneď na to zvážnel. Svoje telo presunul smerom ku mne, takže sa cez riadiacu páku nakláňal až celkom blízko pri mojej tvári. "Ak by som teraz v tejto sekunde rozhodol, dokázal by som ťa zabiť jediným dobre miereným úderom. Ak by som chcel, tak by som ti tvoj nádherný krk" rukou mi prešiel po jemnej pokožke na tepne. "dokázal zlomiť ako paličku od nanuku" svoje slová stvrdil tým, že mi ho pevne stlačil a pritiahol si ma tým ešte bližšie. Jeho nos sa otieral o ten môj, keď mi priamo hľadel do očí.

"Takže teraz počúvaj, ty malá mrcha. To, že sa ti snažím pomáhať neznamená, že ku mne budeš drzá, pretože ak to skúsiš, tak budeš potrestaná" vravel v celku pokojným hrdelným hlasom. Ale chlad, ktorý sa z neho šíril, mi vyrážal dych. "Snažil som sa k tebe chovať dobre, ale ty si to zase raz dojebala. Skús sa so mnou ďalej hrať tvoje idiotské hry, ale ja budem hrať tvrdšie ako ty. Skús so mnou vybabrať, ale jediný kto bude nakoniec trpieť, budeš ty" zapichol mi prst bolestivo do spánku, aby som si jeho slová naozaj uvedomil. "Ak by si nebola tak skurvene tvrdohlavá, všetko mohlo ísť podobrom, všetko mohlo byť inak" pokrútil hlavou a odsotil ma od seba tak, že som temenom hlavy narazila do okienka.


Znovu sa vrátil na svoje pôvodné miesto a dal sa do šoférovania. Tváril sa, akoby sa práve teraz nič nestalo, akoby sa ma nepokúšal zaškrtiť a zastrašiť slovami. Hádam by som si na to mohla aj zvyknúť, robí to často. Pretrela som si krk prstami, pričom som vedela, že na ňom budem mať zajtra, možno už dnes večer parádne modriny, dokazujúce Zaynov pevný stisk. "Dúfam, že si si moje slová uvedomila do detailu" prehovoril po chvíli. "A zabudni na to, že ti budem ešte niekedy robiť nejaké láskavosti. S tým, že sa k tebe budem chovať ako k princezničke" toto slovo vypľul, akoby to bola nadávka. "som aj tak nič nedosiahol, akurát tak stratu rešpektu. Ver mi, s tým je koniec. Budem sa k tebe správať tak, ako si zaslúžiš"
 

13 lidí ohodnotilo tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama