He is a villain of the devil's law - 2. kapitola 1/2

29. července 2013 v 15:54 | Michell |  He is a villain of the devil's law



Pozrela som na muža, ktorý si až teraz uvedomil, že do mňa drgol a čo urobil. "Prepáč, kráska," uškrnul sa a odhalil mi zuby vo zvláštnom úsmeve.


"V poriadku," zamrmlala som a chcela ho obísť. Jeho plány so mnou však boli iné. Jeho ruky sa pevne obtočili okolo môjho pása, pričom si ma k sebe pritláčal nepríjemne blízko. jeho dych bol cítiť po alkohole a lacných cigaretách, ktoré sa zmiešali do nepríjemného pachu, ktorý mi teraz dýchal priamo do tváre. bol odo mňa vyšší, ale to je hádam každý, keďže ja vôbec nepatrím medzi vysoké dievčatá.


Mám určité dôvody, pre ktoré skrátka neznesiem dotyk hocakého muža. Možno to je dôvod, pre ktorý som do teraz ešte nemala nijakú známosť, žiadneho priateľa. Skrátka len čo sa ocitnem v blízkosti hocakého muža, cítim sa zle a neisto. A tento práve veľmi viditeľne narúšal môj osobný priestor.


"Pusti ma," mykala som sebou a driapala ho do rúk, len aby ma konečne pustil.


"Zlatíčko, si veľmi pekná. Mohli by sme si užiť veľa zábavy, čo povieš?" opýtal sa a jeho ruky sa posunuli nižšie, až na môj zadok.


"Nemám záujem, tak zo mňa daj okamžite dole tie ruky," zakričala som, aby ma jasne počul, aj cez duniacu hudbu naokolo nás.


Jeho výraz sa zachmúril, keď som vyslovila svoj nezáujem o jeho spoločnosť. "Netvár sa. Dobre poznám štetky ako si ty. Chcete byť dobývané, ale pri tom netúžiš po ničom inom, len aby som ťa ošukal," jeho výraz bol vážne hrozivý. Bála som sa toho, čo by mi mohol urobiť aj napriek tomu, že som s ním bola v jednej miestnosti, v ktorej okrem nás bolo ďalších vyše sto ľudí.


"Nechaj ma," vytrhla som sa z jeho zovretia a ustúpila od neho o dlhý krok. Môj chrbát pri tomto pohybe narazil do čohosi pevného a tvrdého. Pozrela som hore a pohľad mi padol na vysokého tmavovlasého muža, pri ktorom som mala hlavu až pod jeho ramenami. Pán "strašne - nebezpečný - masový - vrah a psychopat" a jeho široké ramená sa nado mnou týčili a hoci som ho nepoznala, poskytla mi akúsi ochranu. Jeho čierne oči sa zabodávali do opitého muža predo mnou a jeho výraz bol kamenný, chladný, no prezrádzal v ňom hnev.


"Nejaký problém?" prehovoril pokojným hlasom, po ktorom sa mi ale na koži postavil všetky chĺpky. Jeho hlas bol zamatový, no na druhej strane mužný a hrubý.


Pohľad som sa odvážila obrátiť na opitého muža, ktorý stál ešte ďalej ako doposiaľ. V jeho výraze sa zračil strach. Na čele mu vyrazili kvapôčky potu a jeho oči tikali po tvári neznámeho za mnou. Pod ťarchou jeho uhrančivého pohľadu sa mu rozklepali kolená, čo bolo očividné. Žeby mal ten muž skutočne takú zlú povesť, že stačil jediný očný kontakt s ním a všetci mu padali v strachu k nohám?


"Myslím, že si prepočul moju otázku. Máš tuto so slečnou nejaký problém?" jeho telo sa prisunulo bližšie, keď som cítila, ako sa jeho hruď natisla viac na môj chrbát. Páľava, ktorá z neho vychádzala mi dodávala pocit bezpečia, hoci by to tak možno byť nemalo.


"J-ja...nie...žiadny...žiadny problém," pokrútil hlavou a z jeho úst vychádzalo iba koktanie a nezmyselné bľabotanie.


Hruď pána Čiernoočka sa otriasla pod ťarchou rýchleho smiechu, ktorý bol ale bez štipky humoru. "Zaujímavé, pred chvíľou si nemal problém rozprávať, keď si jej nadával do štetiek, tak prečo teraz kokceš ako idiot," popravde, ak by na mňa takto prehovoril chlap vyzerajúci ako on, aj ja by som mala problém hovoriť súvislo. Hádam, že ak by mi ten opilec predo mnou ešte pred chvíľou nenadával a nebol oplzlý, bolo by mi ho aj ľúto.


"To nebolo...ja som len..." začal rýchlo dýchať, až som mala pocit, že o chvíľu ho klepne pepka. Vyzeral ako 5 sekúnd pred infarktom.


"Ty nič," usekol ho pán Čiernoočko v polovici vety. Jeho hlas bol teraz už naozaj desivý, ešte viac ako ten, ktorým ku mne prehovoril pred pár minútami ten nechutný slizký chalan, ktorý teraz stojí pred nami ako ustrašené šteňa. "Mal by si sa slečne ospravedlniť"


"P-prepáč...nechcel som ti rozliať pitie, ani ti n-nadávať," jeho ospravedlnenie znelo čo možno najúprimnejšie. Naozaj som bola rada, že Čiernoočko prišiel, pretože iba vďaka jeho prítomnosti, ktorú by mi Suz s Angelou isto neschvaľovali som sa mohla zbaviť nežiadanej spoločnosti toho opilca.


"Nech ťa tu už nevidím," varoval ho a jeho slová boli tak chladné, že by som sa aj ja teraz najradšej schovala do nejakej nory, hlavne mimo jeho dosahu. V tejto chvíli som vážne nevedela koho spoločnosť si vybrať skôr.


Otočil sa a upaľoval tak rýchlo, ako len mohol. Teraz, keď som s Černoočkom osamela, cítila som sa neistá. Nevedela som, čo mám robiť. Mala by som mu poďakovať, to je jasné.


Pomaly som sa otočila a stále v ruke zvierala fľašku s COLOU. Pozrela som mu do očí, ktoré na mňa upierali pohľad bez akejkoľvek emócie. Odkašľala som si a odstránila si tmavé pramene vlasou z očí. "Veľmi ďakujem," pousmiala som sa, no jeho tvár aj naďalej zostávala chladná.


Až úškrn napokon prelomil jeho mlčanie a nič nehovoriaci výraz. "Mala by si si na seba dávať väčší pozor," poradil mi. "Toto vôbec nie je štvrť ani klub pre bezbranné, malé dievčatká," keď sa jeho úškrn ešte prehĺbil, postrehla som v ňom čosi, čo som nedokázala identifikovať, no neupokojovalo ma to.


Zamračila som sa. "Nie som malá a nie som bezbranná," začala som sa brániť, hoci podľa jeho výrazu, si o tom aj tak myslel svoje.


"Iste," prikývol. "mala si to plne pod kontrolou," jeho čierne oči sa do mňa zabodávali ako dve nabrúsené ostria nožov. Mal tak uhrančivý a intenzívny pohľad, že skutočne by som sa pred ním najredšej skryla. "Ktovie či by si vybral pánske toalety alebo radšej ten park, čo je kúsok odtiaľto."


"Aj keby sa tak stalo. Je to môj problém a nie tvoj," vyštekla som na neho a kašlala na nejaké hlúposti o tom, aký nebezpečný je. jediné, čo som z toho krátkeho rozhovoru postrehla bolo, že je to arogantný idiot, ktorý si o sebe moc myslí.


Prevrátil oči a môj tón hlasu ani slová sa ho nijako nedotkli. Pozrel sa do zeme, kde videl roztrieštený pohár a moje pitie. "Poď, objednám ti pitie," kývol a chcel sa obrátiť ku odchodu.


"Nie," odvetila som. "Nemám záujem, vďaka," už - už som sa chcela obrátiť, čo mi Čeronoočko nechcel dovoliť. Jeho ruka ma pevne chytila za lakeť a otočila prudko jeho smerom. moja noha sa podvrtla na klzkej zemi z môjho pitia, takže som mu padla priamo na hruď, ktorá bola jediná opora, aby som nepadla priamo na zem.


"Ja sa ťa nepýtam, či záujem máš alebo nie. Ja som ti oznámil, že so mnou ideš k baru," zavrčal mi do tváre, ktorá bola príliš blízko tej mojej. Jeho horúci mentolový dych ma ovial a ja som po prvý krát skutočne začala veriť, že klebety, ktoré o ňom kolujú sú pravdivé.


Chcela som sa mu vytrhnúť, no moje telo bolo strachom až príliš oslabené, nehovoriac o tom, že mal vážne silu za desiatich. "Nechaj ma," chcela som sa mu vytrhnúť, keď so mnou šiel ku baru. Ľudia sa mu uhýbali z cesty a podaktorý na mňa dokonca hádzali ľútostivé pohľady. Vážne je to také zlé? Fajn, možno je to ešte horšie ako zlé. Ľútostivé pohľady mi ale v tejto prekernej situácií nepomôžu. Ani jeden z nich sa mi neodvážil pomôcť.
 

17 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 Veronika Veronika | 18. srpna 2013 v 19:57 | Reagovat

no páni :) zatial uplne dokonaléééé

2 Kika Kika | 23. září 2013 v 16:50 | Reagovat

ejha, chuuuuda :D :/ :/

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama