He is a villain of the devil's law - 24. kapitola

29. července 2013 v 17:09 | Michell |  He is a villain of the devil's law



Celý deň som strávila opäť v spoločnosti Eleanor a Danielle. Hoci mi Zayn sľúbil, že ma vezme von aj na obed, aj na večeru, vyskytla sa nejaká vec, ktorú údajne museli vyriešiť. Preto odišiel spolu so "svojimi chlapcami" nevedno kam. Tušila som, že El a Dan to vedeli, ale ja som všetky fakty radšej poznať nechcela. Bolo mi jasné, že za tým nie je nič čisté, tak ako nie sú čisté a legálne všetky Zaynové kšefty.
Ako som aj predpokladala, tak sa ma obe začali vypytovať na modrinu, ktorá mi krášlila polovicu brady a časť líca. Nemala som pred nimi čo skrývať a ani prečo. Oni obe poznajú Zaynov temperament a tiež problém s ovládaním zlosti. Boli zhrozené, ale keď som im povedala, že sa mi ospravedlnil, boli vo veľkom šoku. Vraj sa Zayn v celom svojom živote ospravedlnil iba veľmi málo krát. Takmer nikdy, dalo by sa povedať. Preto ma potešilo, že niečo také urobil pri mne.
Vrátil sa až o pol 7 večer a to mi okamžite nariadil, aby som sa prichystala. Obliekla som si biele úzke nohavice a čiernu blúzku bez rukávov, ktoré boli z vecí, čo mi Zayn nechal nakúpiť. Na nohy som si zvolila čierne topánky na plnom opätku, pretože hoci ako každé dievča vysoké boty milujem, najlepšie sa mi chodí v takýchto. Pod jemným nánosom make - upu som skryla modriny, aby si ich náhodou niekto nevšimol a aby nehyzdili celý môj vzhľad.
Vyšla som zo Zaynovej izby a zišla dolu do haly, kde sa Zayn rozprával s Harrym. S kučeravým chlapcom, ktorého som pred pár dňami stretla. Zišla som dolu schodmi a vtedy získala ich pozornosť. Zayn na mňa pozeral s vážnym výrazom, ktorý za sebou ale skrýval oveľa viac, ako ukazoval na povrchu. Harry sa usmieval, takým tým frajerským pohľadom a obzeral si ma od hlavy po päty. Zistila som, že jeho skúmavé oči, ktoré ma takmer až röntgenovali, mi boli oveľa viac nepríjemné, ako tie Zaynvé. Niekde vo svojom vnútri som možno dokonca chcela, aby ukázal nejakú emóciu, a tým mi dal najavo, že sa mu páči čo som si obliekla.
Rýchlo som podobné myšlienky zahnala, ale to už bol Zayn na polceste mojím smerom. Vzal ma za ruku a palcom mi prešiel jemne po hánkach. "Vyzeráš krásne" povedal potichu. Rýchlo som pozrela ponad jeho plece a zistila, že po Harrym už nie je ani pamiatka.
Usmiala som sa nad jeho slovami a sklonila hlavu. "Ďakujem" pošepkala som. Keď sme vychádzali z domu a prechádzali ku garážam, ani vtedy moju ruku nepustil a na podivenie mi to ani nebolo nepríjemne. Skôr som to privítala s otvorenou náručou.
Pred tým ako Zayn ráno odišiel sme sa dohodli, že pôjdeme autom. Síce by bolo fajn prejsť sa medzi ľuďmi, no vzhľadom na danú situáciu mal pravdu, že by to bolo nebezpečné. A nie iba pre mňa. Ak je tam vonku nejaký psychopat, ktorý ma chce dostať - hoci neviem prečo - nikto v mojom okolí nie je v bezpečí. Teda ani Zayn a aj som si nechcela zobrať na triko to, že by sa mu niečo stalo.
V aute sme šli iba 10 minút - samozrejme opäť v sprievode čierneho BMW, ktoré sa držalo tesnom závese za nami. Vystúpili sme pred luxusne vyzerajúcou reštauráciou. Už ma ani neprekvapilo, keď dali Zaynovi okamžite jeden stôl, ktorý bol najviac izolovaný od ostatných. Sedeli sme v rohu veľkej miestnosti a tento krát som ignorovala všetky pohľady okolitých ľudí. Jediné čo som si všimla bolo, že na Zayna pozerajú so strachom, akoby mal o chvíľu z pod stola vytiahnuť samopal a začať strieľať na všetko čo sa hýbe.
"Páči sa ti tu?" opýtal sa, keď servírka odišla spolu s našimi objednávkami.
Prikývla som. "Je to tu veľmi pekné a určite aj veľmi drahé" významne som na neho pozrela.
Nechápavo na mňa nakrčil obočie. "Čo tým chceš povedať"
"Že na mňa príliš veľa míňaš. Aj toto oblečenie je od teba nie? Hm, nohavice Dolce&Gabbana, tie museli stáť veľa, okrem toho ak sú z najnovšej kolekcie..." premýšľala som nahlas.
Zodvihol jedno obočie a mykol ramenami. "Môžem si to dovoliť" odvetil jednoducho.
"To ti ani neberiem, iba to nemám rada" pokrútila som hlavou.
"Tak sa s tým zmier. Okrem toho, budem ti nové veci kupovať pokojne aj každý deň, ak v nich budeš vyzerať tak úžasne" premeral si časti tela, ktoré mal možnosť vidieť spoza stola a záhadne sa usmial.
Pokrútila som hlavou a uškrnula sa. "A ak ich nebudem nosiť" oprela som sa lakťami o stôl a spýtavo na neho pozrela.
Oprel sa do rovnakej polohy v akej som sedela ja, aby mi bol ešte bližšie. "Ak nebudeš nosiť veci, ktoré som si kúpil alebo ti kúpim, to znamená, že budeš chodiť nahá alebo v mojich tričkách. Lákavá ponuka, veľmi lákavá" posledné slová zapriadol ako mačka a pri tom slastne privrel oči. Som presvedčená, že si podobnú situáciu živo predstavil. Opäť ma prekvapilo, že sa mi to nehnusilo tak veľmi ako možno pred pár dňami. Alebo ešte pred dvomi dňami?
Pokrútila som hlavou, no nevedela čo na to povedať. Vždy ma dokázal dostať do úzkych, pričom on sám mal zakaždým dokonalý argument. "Povedz mi o sebe niečo" ozval sa po chvíli, čo sme si navzájom hľadeli do očí.
Stuhol mi výraz, keď som si spomenula na naše "prvé radne" , kedy mi položil podobnú otázku. "Čo? Veď o mne vieš všetko, nie?" odvetila som tichým a chladným hlasom. Vôbec sa mi nepáčilo smerovanie tohto rozhovoru, preto som dúfala, že mu dám jasne najavo, aby hodil spiatočku.
Pokrútil hlavu a zodvihol ruky v zmierlivom geste. "Tak som to nemyslel" zrejme pochopil, že šliapol vedľa. "Mám na mysli, tvoja obľúbená farba, jedlo, škola, najlepšia kamarátka, kvety, ktoré máš rada, filmy, proste veci, ktoré neviem" začal vymenovávať.
Zo srdca mi okamžite padol tak veľký balvan, že to isto počuli až do Lyonu. "No, moja obľúbená farba je, asi fialová ale mám rada aj čiernu, hoci sa to vraj ako farba nepočíta" začala som a sledovala Zaynov zaujatý výraz. Nevyzeral, že by som ho otravovala a aj keby, on sám to predsa chcel.
"A čo kvety?" opýtal sa.
Zasmiala som sa. "Bezpodmienečne milujem ruže" prikývla som. "To sú moje obľúbené kvety a je jedno či sú červené, biele alebo ružové" mykla som ramenami. "A filmy" začala som s hlbokým nádychom. "Nemám nijaký konkrétny. Rada pozerám horory, ale potom sa vždy bojím. Vždy" zdôraznila som a počula Zaynov tichý smiech. "Ale tiež si rada pozriem komédie, ale nejaký konkrétny nie je"
"Aké to je v Lyone?" opýtal sa odrazu. Zodvihla som na neho pohľad. "Aké to je vo Francúzsku?"
Usmiala som sa pri pomyslení na svoj domov. napriek tomu, čo všetko zlé sa mi tam stalo. Napriek tomu, že som odtiaľ ušla práve kvôli týmto zlým spomienkam. Napriek všetkému to vždy zostane môj domov, ktorý milujem. Moje útočisko. "Ešte si tam nebol?" opýtala som sa a odpoveďou mi bolo zavrtenie hlavy.
"Bol som na veľa miestach na svete, ale Francúzsko medzi ne nepatrí" znova pokrútil hlavou.
"Je to nádherné. Milujem to tam, hoci som odtiaľ doslova zdrhla, ale je to domov a to sa nezmení nikdy. Možno mi neuveríš, ale aj keď som francúzska, ešte som nebola v Paríži"
Udivene zodvihol obočie. "Ako je to možné?"
"Nikdy na to neprišlo" vlastne ani sama neviem prečo som tak krásne mesto ešte nikdy nevidela.
"Ak si tam nebola doposiaľ, tak ja ťa tam vezmem" prehovoril vážnym a serióznym hlasom.
Prekvapene som vypúlila oči. "Ty ma chceš vziať do Paríža?" prikývol a usmial sa zrejme nad mojím výrazom. "Môžem mať otázku?" opýtala som sa, no keď nič nevravel pokračovala som a priamo mu ju položila. S očakávaním na mňa pozeral spod dlhých mihalníc. "Ako je možné, že sa chováš tak...tak...inak"
Jeden kútik úst mu na chvíľu vystrelil nahor. "Vravel som ti, že ak sa budeš chovať dobre ty, budem aj ja. Ak sa nebudeš chovať dobre ty, nebudem ani ja. To si už zažila a ja ťa žiadam, aby si ma nenútila urobiť niečo podobné znova" s výzvou mi hľadel do očí a vyzeral, že to naozaj myslí vážne. "Mimochodom, to že sa k tebe chovám teraz...povedzme milo, veľmi nerozširuj. Musím si zachovať povesť" mrkol na mňa.

Zasmiala som sa a priložila si ukazovák ku perám. "Nikto zo mňa nič nedostane. Len cez moju mŕtvolu" o sekundu neskôr som si uvedomila, že pri Zaynových nelegálnych aktivitách, by sa moje slová mohli stať skutočnosťou a niekto by naozaj mohol mať chuť, pohnojiť mojou mŕtvolou zem.
 

12 lidí ohodnotilo tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama