He is a villain of the devil's law - 3. kapitola

29. července 2013 v 16:04 | Michell |  He is a villain of the devil's law



Sedela som v tichu Zaynovho čierneho Range Rovera, keď som si prehrávala v hlave rozhovor, ktorý som pred pár minútami viedla s Tinou. Povedala som jej, že mi je ťažko od žalúdka a že pôjdem radšej už domov. chcela ísť so mnou, ale to som jej rýchlo zatrhla s tým, že chcem byť sama a trochu sa ešte prejsť. Bude zaujímavé, keď ma ráno nenájde doma. Pochybujem totiž, že by ma Zayn len tak prepustil. Okrem toho, ani neviem čo so mnou vôbec zamýšľa urobiť. Určite bude okamžite volať mame a babičke do Lyonu a bude šialená strachom o mňa. iste, to som aj ja a už teraz. Sedím sama v aute prostred noci s celkom neznámym chlapom, ktorého povesť je viac ako desivá.


Hľadela som z okienka a sledovala Londýn, ktorý sme míňali. Bolo to nádherné mesto, krásne a môj splnený sen, že som sa sem mohla presťahovať. Mierili sme až na okrej Londýna do časti, v ktorej som tak isto ešte nikdy nebola. Nachádzali sa tu obrovské, mohutné domy, ktoré skôr pripomínali vily. Pri jednej z nich sme zastali a čakali, kým sa veľká konštrukcia čiernej železnej brány otvorí.


Zayn zaparkoval pred jednou z mnohých garáži. Preboha, ten musí mať kopu áut. Hádam, že je zberateľ. Príde mi to ako veľmi drahý špás, najmä ak sú všetky autá tak luxusné ako tento Range Rover, v ktorom som sa viezla. Pri vystupovaní z auta, som pohľadom zavadila o takisto čierne Ducatti, čím som si vlastne odpovedala na vlastnú otázku. Toto auto je ale 2x tak drahé ako to, z ktorého som práve vysadla.


Pohľad som obrátila ku Zaynovi, ktorý na mňa čakal vpredu pri aute. Usmieval sa a vyzeral byť spokojný. "Konečne si pochopila, že vzdorovať mi nemá žiadny zmysel?" položil mi otázku. Zrejme bola rečnícka, pretože ja som na ňu nemala v pláne odpovedať. Keď som pomalým krokom prišla až k nemu, chcel ma chytiť za ruku. Ja som sa mu ale rýchlo vyhla a tvárila sa, že som tento jeho pohyb nepostrehla. Jedno ale čo postrehol on, že to bol bluf, že som sa ho zámerne nechcela dotýkať. "Posledné zvyšky vzdoru si si ale nechala, čo anjelik" zdalo by sa, že je pobavený, no hnev v jeho hlase prezrádzal niečo celkom iné. "Ten tu ale potrebovať nebudeš," mrkol a bez ďalších otázok ma čapol za ruku.


Iste, čo som si to myslela ako veľmi naivná som bola, ak som verila, že by ma po tom nechal na pokoji. najviac sa ale bojím, že dotyk jeho ruky s mojou nebude jediný, ktorý budem musieť dnes strpieť.


Aj keď nerada, musela som uznať, že dom v ktorom žil bol veľmi krásny, prepychový a luxusný. Masívne drevené vchodové dvere nás zaviedli do obrovskej haly, z ktorých viedlo dlhé točité schodisko na poschodie, a tiež niekoľko dverí. Počítala som, že určite jedny z tých dverí vedú do obývačky a do kuchyne. Podlaha haly bola v štýle šachovnice a dokonale sa to sem hodilo.


Ťahal ma po dlhých schodoch, ktoré vyústili v dlhej, priestrannej chodbe. Pokračovali sme po nej hlbšie do domu a ja som teraz začala cítiť svoje nohy, ktoré boli ťažšie a ťažšie. Uvedomila som si, že sa pohybujem stále pomalšie, až som napokon zastala úplne. Zayn sa na mňa obrátil s nedočkavý a trochu naštvaným výrazom. "Mal som pocit, že toto sme si už vyjasnili," zavrčal na mňa.


Zhlboka som sa roztrasene nadýchla a cítila, že moje telo opäť berú mdloby. Pokoj Diana, hlavne zachovaj chladnú hlavu. "Ja...ja...tu nechcem...byť," hlas sa mi za každým slovom zadrhol a aj v tejto nepríjemnej situácií som sa cítila ako najväčší idiot, ktorý nevie súvislo rozprávať.


Jeho naštvanú tvár pretrhol úsmev, no nič viac nepovedal. Obrátil sa a znova ma ťahal po chodbe, typovala som, že do jeho izby. Nijako sa nestaral o moje pocity. Bola som naivná ak som myslela, že by sa nado mnou mohol zľutovať. Jeho povesť bola predsa jasná. Bol nebezpečný, ľuďom ubližoval, nemal srdce iba kocku ľadu, ktorá isto nebola schopná citu ako je zmilovanie alebo súcit.


Otvoril dvere, ktoré boli na konci chodby a pokynul mi, aby som vošla dnu. ešte, že je džtentlmen, pomyslela som si ironicky. V tejto situácií je to veľmi smiešne, hoci mi do smiechu nebolo ani najmenej. Zastala som uprostred izby, ktorá bola celkom normálna. Ladená do bielo čiernej farby, posteľ, aj iný nábytok bol z draho vyzerajúceho tmavého dreva. Premýšľala som nad tým, že na tej obrovskej posteli by sa dokázali vyspať pohodlne aj 4 ľudia. Teraz tu s ním budeš iba ty, hlupaňa, nadávalo mi moje podvedomie.


Stála som a len čo som začula klapnutie dverí, vedela som, že môj osud je spečatený. Plytko som dýchala a počula v izbe hádam každý zvuk. Najviac mi ale v ušiach rezonovalo moje hlučné bitie srdca a jeho ťažké pomalé kroky, ktoré sa ku mne zozadu približovali. Pripadala som si ako jahniatko vydané napospas lačnému levovi, ktorý sa teraz plíži a čaká na moment, kedy zaútočiť.


Jeho ruky sa dotkli mojich ramien a ja som sa automaticky chcela jeho dotyku vyhnúť. Chcela som uskočiť, no on ma pevne pridržal na mieste. "Šššš," upokojoval ma, no mňa to práve iba povzbudilo, aby som sa od neho chcela dostať. Do očí sa mi nahrnuli slzy, keď sa jeho pevné ruky omotali okolo môjho pása a pritlačili si ma k jeho telu.


"Prosím, nerob to," pošepkala som a prvé slzy sa predrali na povrch.


Zasmial sa. Kruto a bezcitne. "A čo presne nemám robiť? Veď som ešte nič neurobil," šepkal mi do ucha, keď moje tmavé vlasy odhrnul na stranu. Mal tak dokonalý prístup k môjmu krku, po ktorom opäť prešiel nežne perami. Na pokožke ma zaškriabalo jeho tmavé strnisko. Za iných okolností, keby bol niekým iným by mi tento dotyk isto spôsobil nával vzrušenia. Teraz som bola akurát viac vystrašená.


Potichu som zafňukala a ďalej znášala jeho dotyky. Aj tak tým nič nedosiahnem. Prudký pohyb, ktorým si ma obrátil čelom k sebe ma vystrašil. Hľadela som do jeho tváre, na ktorej sa neodrážalo nič. Bezodné čierne oči mal prázdne, akoby nebol schopný nijakého citu. Čo pravdepodobne ani nebol. "Slzami pri mne nič nedocieliš," povedal chladne. "Okrem toho, aby by som chcel, už dávno by som si ťa zobral a nerobil by som s tým také drahoty," prudko ma odtisol zo svojho objatia, až som sa zatackala. Obrátil sa mi chrbtom a vyzliekol si čiernu koženú bundu, ktorá skrývala jeho biele tričko. Pod ním sa viditeľne rysovali svaly na chrbte a na rukách. Stále mi otočený chrbtom začal čosi hľadať vo veľkej skrini, v ktorej bolo toľko oblečenia, že ani ja ho toľko nemám. čo som si všimla, všetko bolo prevažne v tmavých farbách alebo bielej. Našlo sa iba málo kúskov farbeného oblečenia.


Obrátil sa ku mne a v ruke držal čosi čierne. Hodil to po mne a ja som to automaticky zachytila. Bolo to jeho tričko. "Môžem byť hocičo, čo o mne ľudia vravia a popravde majú aj pravdu," začal rozprávať a ja som na neho zodvihla pohľad. "Ale ženu by som nikdy neznásilnil" jeho posledná veta ma upokojila. No teraz som ešte viac nechápala, čo tu teda robím.


"Prečo som teda tu?" podivila som sa a sledovala ako si vyzliekol tričko. Môj dych sa nad jeho opálenou, vypracovanou, potetovanou hruďou zrýchlil, no nedokázala som od neho odtrhnúť oči. bol krásny. Vážne krásny. Ale rovnako ako bol krásny, bol aj skazený a zlý, krutý.


Uškrnul sa a prešiel ku mne. zastavil sa predo mnou a prstom prechádzal od mojej lícnej kosti, cez čeľusť, kľúčnu kosť až na začiatok výstrihu a uškŕňal sa. "Pretože si počkám na to, až ma sama budeš žiadať o dotyky," jeho sebavedomie sa okolo mňa šírilo ako smrad. To hádam nie je možné. Vážne si myslí, že taký deň niekedy nastane?


"To sa nikdy nestane," zašepkala som, no môj hlas bol pevný. Pre jediný krát v tento večer.


"Nechajme sa prekvapiť, anjelik," zasmial sa. "Ale teraz sa radšej prezleč, je čas ísť spať" mrkol na mňa pred tým, ako opustil miestnosť. Hej aspoň sa mu počíta, že ma nechal samú. Premýšľala som, či je skutočne dobrý nápad, aby som po jeho boku spala iba v tričku a nohavičkách. Môžem mu vôbec veriť, že nikdy by ženu neznásilnil? Keď ma takú zlú povesť, isto vie aj dobre klamať. Možno sa na mňa vrhne uprostred noci, keď budem ešte viac bezbranná ako teraz.


Nakoniec som sa rozhodla, že si nebudem robiť ešte väčšie problémy a zbytočne dráždiť jeho už aj tak dosť premenlivú náladu. Prezliekla som sa do jeho veľkého čierneho trička, ktoré mi siahalo do polky stehien a krátke rukávy presahovali úroveň lakťov. Sedela som na posteli a medzi prstami sa krčila lem jeho trička. Musím uznať, že voňalo krásne. Tak mužne a tiež tam bolo čosi z jeho vône. Bola omamná, takmer až hypnotizujúca. V mysli som preklínala osud za to, že práve tohto úžasného chlapca priviedol na tak zlé chodníčky a teraz sa z neho stalo monštrum. Predstavovala som si Zayna ako sa bezstarostne usmieva, chodí do školy, stretáva sa s kamarátmi, je priateľský a jeho oči sú tak hrejivé. Tento obraz v mojej hlave ale okamžite vystriedal Zayn s chladným výrazom bez emócií, ktorý sa dokáže iba škodoradostne alebo kruto uškierať.


Tiché otváranie dverí ma vytrhlo z myšlienok. Zayn vošiel do izby a jeho pohľad hneď padol na mňa. Uškrnul sa, no ja som sa k ničomu nemala. Stál predo mnou totiž iba v čiernych boxerkach, na ktorých leme bol vyšitý názov drahej značky s mužskou spodnou bielizňou. Bože, mal dokonalú postavu. Bol štíhli ale nie vychudnutý, svalnatý ale nie príliš. A tie široké ramená. Stvorené na ochraňovanie ale v jeho prípade skôr na ubližovanie.


Začervenala som sa a bola vďačná za svetlo v izbe, ktoré vychádzalo iba z nočnej lampičky. Čupol si predo mňa a ruky položil na moje stehná. "Vidíš snáď niečo zaujímavé?" zasmial sa. Dopekla, všimol si to. Iste, kto by si to nevšimol.


Odkašľala som si. "Nie, ani náhodou," pokrútila som hlavou a pokúšala sa upokojiť svoju bujarú krv, ktorá sa mi teraz nahrnula do hlavy, lepšie povedané do líc.


Pokrútil hlavou, no takmer až víťazoslávny úškrnu mu stále zdobil plné pery. "Ja si počká, až to vyslovíš," pozeral na mňa spod dlhých mihalníc, ktoré robili na tvári tieň, ktoré ich ešte viac predĺžili. Tento pohľad, ktorý mi venoval bol takmer až nevinný, ale plamienky drzosti a arogantnosti celkový dojem celkom zmazali.


"Až vyslovím čo?" opýtala som sa.



Jeho ruky ma pohladili po stehnách a teraz pôsobili tak veľkým dojmom. "Až to príde, poznáš čo som tým myslel," hovoril v hádankách. To si mi teda pomohol Černoočko, pochválila som ho v mysli ironicky. Pri tom ako sa postavil sa jeho pery zľahka otreli o moje líce. Postavil sa a so mnou vytiahol za ruky aj mňa. "Ľahni si," povedal a ja som po chvíli váhania urobila ako chcel. Na moje šťastie bola posteľ dosť veľká a očividne ani Zayn nemal v pláne sa v noci ku mne príliš túliť. Preboha, si hlúpa, Diana? Chlapci ako on sa netúlia, oni majú s dievčatami iba sex, žiadne city.
 

11 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 Veronika Veronika | 18. srpna 2013 v 20:15 | Reagovat

nemám čo dodat ..len ...že PáNi je to uplne boží :)

2 Kika Kika | 23. září 2013 v 16:58 | Reagovat

dokonalo napísane..idem hend dalej čitat :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama