He is a villain of the devil's law - 5. kapitola 1/2

29. července 2013 v 16:23 | Michell |  He is a villain of the devil's law



Moje telo bolo celkom bezbranné a držané v pasci cudzím telom, ktoré ale nemalo tak celkom cudziu tvár. Moje ruky boli pritlačené ku matracu postele a pod tlakom jeho rúk som mala pocit, že sa mi lámu kosti. Jeho bozky putovali po celej mojej hrudi. Vôbec som si neuvedomila, že som úplne nahá a ďalšie nahé telo, celé lepkavé od potu sa na mňa tlačí zhora.


Jeho rýchle a ťažké vzdychy sa mi zarývali do uší a spôsobovali ešte väčší príval sĺz, hoci by som si na to už hádam mala zvyknúť. Iba som ticho ležala pod jeho váhou a aj keby sa ma rozhodol pustiť, aj tak by som sa nijako nebránila. Nerobila som si nádeje, že by som proti nemu mala najmenšiu šancu. Potichu som trpela a znášala všetky jeho nechutné dotyky, ktoré ma akoby na koži pálili. Mala som nutkanie pred nimi ujsť, skryť sa tak aby ma nenašiel, no aj tak som neurobila nič z toho, čo by som chcela.


Najhorší okamih celého tohto aktu mal iba nastať a nastal skôr, ako by som bola pripravená. Vtlačil sa medzi moje rozovreté stehná a bez milosti do mňa vrazil svoj úd až po koreň. Zaťala som zuby, no aj tak mi z pier vyšiel priškrtený ston. Bolelo to, veľmi, no ani táto bolesť sa nevyrovnala tej, čo som pociťovala vo svojom vnútri. Poníženie, podupanie všetkej mojej ženskosti a násilné zaobchádzanie s mojim telom. Mala som pocit, akoby ani nepatrilo mne. každý si s ním robil čo sa mu zachcelo a ja som tomu nedokázala nijako zabrániť.


"Dobré dievčatko," zašepkal mi chrapľavý hlas poznačený vzrušením. Ako ho to môže vzrušovať? Že si ma berie nasilu, bez môjho zvolenia, bez toho, aby som to chcel aj ja, rovnako ako on. Bez toho, aby ho akokoľvek zaujímali moje pocity, či už fyzické alebo psychické. Jeho pohyby boli tvrdé, nekompromisné a sršalo z nich, že si ide za jasným cieľom. Dosiahnuť vlastné uspokojenie.


Srdce mi búšilo až v hlave a bolesť v mojom lone sa začala šíriť do celého tela. Pred očami som videla čierne škvrnky a mdloby boli bližšie ako by som s myslela. Prírazy boli rýchlejšie a rýchlejšie, no ja už som nedokázala vnímať ani tú bolesť. Nedokázala som vnímať nič, iba jediný zvuk. Niekto volal moje meno chcela som sa ozvať, povedať čokoľvek, čím by som mohla upútať dotyčnú osobu, no jazyk akoby som mala prilepený k podnebiu. Bolo pre mňa neuveriteľne ťažké rozprávať.


Dievčenský hlas, ktorý volal moje meno bol intenzívnejší a bolesť v mojom lone sa naopak strácala. Upokojilo ma to a dodalo do duše pokoj. Tikala som pohľadom po tmavej miestnosti, aby som videla zdroj toho jemného hlasu.


"Diana," začula som opäť a teraz som vedela, že osoba, ktorá volala moje meno je veľmi blízko pri mne. dokonca som cítila drobné ruky na mojich ramenách, ako so mnou trochu triasli. "Diana, poko,j" prinútila som sa otvoriť oči a pozrieť sa do medovo hnedých očí hnedovlasého dievčaťa. Jej výraz bol veľmi znepokojený, no nepôsobila nejako nebezpečne.


"Čo sa deje," opýtala som sa zmetene a rozhliadala sa po miestnosti.


Odkašľala si a pustila moje ramená, aby si mohla ku mne prisadnúť na posteľ. "No, Zayn ma poslal, aby som ťa skontrolovala, či náhodou niečo nepotrebuješ. Našla som ťa spať alebo skôr sa triasť a niečo nezmyselné bľabotať zo sna. Zrejme to musela byť hrozná nočná mora, pretože si zopár krát slabo vykríkla," ľútostivo na mňa pozrela.


"To bola," prikývla som neprítomne.


Jej ruka sa dotkla mojej, ktorá bola položená na mäkkom matraci. "Ak by si sa chcela pozhovárať, môžeš so mnou. Viem, že ma vôbec nepoznáš," odmlčala sa a trochu pousmiala. "ale aj tak, by ti to možno pomohlo. Od nezainteresovaného človek, je to niekedy lepšie," mykla ramenami.


Naozaj by som jej to chcela povedať, ale nemala by som silu povedať o tom ani Christine a ona je pritom osoba, ktorej hovorím všetko. "Nechcem o tom hovoriť, prepáč. Nie je to kvôli tomu, že by som ťa nepoznala, ale nechcem už na ten sen viac myslieť," ospravedlňujúcom som na ňu pozrela.


Chápavo sa usmiala. "Nič to, to čo som ti povedala platí stále. Okrem toho, keď tu teraz chvíľu pobudneš," v jej tvári sa zračil zvláštny výraz, ktorý som nedokázala odhadnúť. "Mimochodom, som Eleanor Calder," podala mi s úsmevom ruku, ktorú som bez váhania prijala.


"Diana Rey," predstavila som sa. "Veľmi ma teší."


"Aj mňa," odvetila. "Vlastne som sem prišla, aby som sa opýtala, či nechceš niečo jesť. Aj keď ťa sem Zayn zavrel, to neznamená, že ťa nechá bez jedla. Máš dovolené ísť dolu do kuchyne, v mojom sprievode," ruku si položila na hruď. "aby si sa najedla a potom máš ísť opäť sem," prevrátila oči a ja som sa musela zasmiať.


"Vlastne by som niečo zjedla," priznala som. "Ehm...môžem sa niečo opýtať?" začala som nesmelo, keď sme sa obe postavili z postele.


"Iste...len do toho," prikývla.


"Akú úlohu vlastne v tomto všetkom zohrávaš?" opýtala som sa a nevedela, či vôbec pochopila mojej nezmyselnej otázke. Podľa jej výrazu, ale zrejme pochopila.


"Som priateľka Louisa Tomlinsona. Zrejme si ho ešte nevidela, pretože si nevidela nič okrem vnútra Zaynovej izby a tohto tvojho väzenia," rozhliadla sa naokolo. "Louis je jeden z členov Zaynovho...gangu," chvíľu hľadala vhodné pomenovanie. Takže predsa len ten gang existuje.


"A vy tu žijete? Myslím aj ty, aj Louis? Alebo ťa sem Zayn iba zavolal, aby si ma skontrolovala, či som tu náhodou neumrela?" povedala som s trpkosťou v hlase, mierenou na tmavookú, čiernovlasú kreatúru, ktorá ma sem pred pár hodinami zavrela.


Zasmiala sa. "Nie," pokrútila hlavou. "Žijeme tu. A nie iba my dvaja. Aj Liam so svojou priateľkou Danielle, Harry, Niall, Josh, Ed, Lou s manželom Tomom, Paul a Zaynova sestra Rebecca," vymenovala mi. No, vôbec som nemala potuchy o kom hovorí. Poznala som iba Rebeccu, do ktorej som dnes ráno narazila.


Prikývla som a nasledovala ju von z izby. Pokračovali sme v tichosti dolu točitým schodiskom až do haly, ktorou sme včera večer so Zaynom prišli. Jej kroky viedli až ku dverám, ktoré som včera hádala ako dvere do kuchyne. Ale mýlila som sa, viedli do veľkej jedálne s honosným stolom a nádherným lustrom, ktorý by Zaynovi mohla závidieť aj kráľovská rodina.


Ohromene som zastala a bez dychu hľadela na tú krásu. "Nádherné že? Žijem tu už dosť dlho, ale vždy mi vyrazí dych," ozval sa vedľa mňa hlas Eleanor. "Keď som ho videla prvý krát, tiež som sa tak tvárila," zistila som, že jej pohľad smeruje rovnako ako ten môj na prekrásny, veľký luster, ktorý sa vo svetle zapadajúceho slnka krásne ligotal na všetky strany.
"Poď, musíš byť hladná," kývla na mňa.


Až teraz som si všimla, že jedáleň je spojená s obrovskou kuchyňou s nerezovými spotrebičmi, mramorovou linkou a ostrovčekom uprostred, pri ktorom sedel akýsi muž, alebo chlapec s blond vlasmi. Na tanieri mal jedno od výmyslu svetla a zatiaľ nám nevenoval nijakú pozornosť. "Ahoj Niall," pozdravila ho Eleanor.


Niallova hlava okamžite vystrelila od preplneného taniera naším smerom. "Ahoj," pousmial sa na ňu. "A ty si musíš byť Diana," jeho úsmev sa ešte prehĺbil a pôsobil dosť tajomne. Akoby vedel niečo čo ja nie. ako tak pozerám, tak obyvatelia tohto domu sú dosť jasne informovaný o mojom pobyte u nich.


"Áno som," povedala som potichu.


"Prišli sme si dať niečo dobré, tak dúfam, že si tam niečo nechal," povedala Eleanor a prešla ku dvojdverovej obrovskej chladničke.


"Neboj sa, nenechal by som vás predsa umrieť od hladu," mávol rukou a ďalej sa venoval svojej porcií. Vlastne pre normálneho človeka to boli minimálne 2 porcie.


"Nebolo by to po prvý krát," otočila sa na neho ponad plece, keď vyťahovala z chladničky rôzne suroviny. "Urobím nám sendviče, čo ty na to," opýtala sa ma s úsmevom.


"Popravde, je mi to teraz dosť jedno," mykla som ramenami a posadila sa na jednu z barových stoličiek. Eleanor s úsmevom prikývla a dala sa do práce. Sledovala som ju a snažila sa zahnať zbiehajúce sa sliny, pri pohľade na to úžasné jedlo. Nejedla som od včerajšieho večera. Čiže skoro 24 hodín.


"Kde je vlastne Louis?" opýtala sa El pri tom, ako mazala chlieb maslom.


Niall chvíľu mlčal, pretože musel počkať, kým prežuje ďalšie zo svojich obrovských súst, ktoré si napchal do úst. "So Zaynom a Harrym šli vybaviť nejaký," odmlčal sa a kútikom oka pozrel mojim smerom. "nejaký biznis," zaobalil to nakoniec. Zrejme mu nebolo jasné na koľko viem o ich špinavých kšeftoch. No neviem o nich v podstate nič, iba to, že o nich ani nič viac vedieť nechcem. Už aj tak mám zlý pocit, že musím byť v tomto dome, kde žijú najväčší gangsteri v Londýne. Práve preto nechápem, čo tu hľadá Eleanor. Ona, také milé dievča, na ktorom bolo vidieť, že by v živote ani muche neublížila.


Prikývla a ďalej to nijako neriešila. Niall zatiaľ dojedol a ja som nechápala, ako sa to do neho všetko vpratalo a k tomu takou rýchlosťou. Odložil riad do umývačky a obrátil sa na nás. "Dámy, bolo mi potešením. Majte sa zatiaľ" mrkol na El a na mňa sa usmial. Ani o ňom by som si na prvý pohľad nepomyslela nič zlé, ale zdanie môže klamať.
 

8 lidí ohodnotilo tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama