He is a villain of the devil's law - 6. kapitola

29. července 2013 v 16:29 | Michell |  He is a villain of the devil's law



"Mala by som sa ti pozrieť aj na ten chrbát," prehovorila Eleanor po tom, ako odložila vatové tampóniky nasiaknuté mojou krvou. Na líci som si držala studený obklad, no aj tak som cítila, že mi pera, rovnako ako líce trochu napuchlo.

Obrátila som sa jej chrbtom, aby mi mohla vyhrnúť čierne tričko, ktoré mi požičala zo svojho šatníka. Jej prsty sa dotkli jeho lemu, keď v tom som si spomenula... "Nie El, to je v pohode, určite to nič..." ani som nestihla dohovoriť, keď sa mi zodvihla látku z tela a zhíkla.

"Preboha," povedala. "Budeš tam mať veľkú modrinu," povedala, no v tom som cítila ako za mnou stuhla. Sťažka som privrela oči a dúfala, že si nevšimla to čo si myslím, že si všimla a čomu som sa chcela vyhnúť. "Diana," oslovila ma zarazene. "od čoho máš tie jazvy?" opýtal sa ma.

"Ehm," odkašľala som si a snažila sa niečo si vymyslieť. "ovčie kiahne," trepla som prvú hlúposť, ktorá mi napadla a dúfala, že mi to zhltne. "zle sa mi hojili," dodala som napokon.

"Ovčie kiahne?" zopakovala nie príliš presvedčivo. "moja kamarátka má jazvy od ovčích kiahní a vyzerajú celkom inak" po jej slovách som si tričko stiahla a obrátila sa jej chrbtom. "Toto skôr vyzerá ako...neviem...ako od..." dodala zdesene.

Bezvýrazne som na ňu hľadela. "Eleanor," oslovila som ju prudko, ešte pred tým, ako mohla dopovedať. "ja...ja....som unavená," povedala som. Hoci bolo iba niečo okolo pol 9 a takmer celý deň som v podstate prespala, mala som tak málo energie, akoby som nespala celú večnosť. Celý ten stres okolo Zayna ma vyčerpáva viac, ako by som si myslela.

Dni mi v Zaynovom dome ubiehali rýchlo iba vďaka Eleanor a Danielle, ktoré sa stali mojou jedinou spoločnosťou v tomto pekle. Jedla som málo, vôbec som na jedlo nemala ani pomyslenie. Iba oni dve ma dokázali dokopať aspoň do pár súst, aby som sa úplne nevyhladovala.

Zayna som nevidela od toho incidentu v kuchyni, čo bolo presne 5 dní, no vôbec som jeho spoločnosť nevyhľadávala. Bola som spokojná, že sa nemusím pozerať do jeho chladných očí a triasť sa pod každým jeho prudším pohybom. Už aj pera sa mi hojila, modrina na lícnej kosti pomaly ale isto mizla, no strach z toho, že by sa to mohlo opakovať bola stále rovnako výrazný ako pred tým.

Netušila som, ako dlho ma tu mieni Zayn nechať, prečo ho vôbec zaujímam, keď si ma ani nevšíma a na čo je toto celé divadielko dobré. Nechápali to ani Eleanor a Danielle, pretože práve táto téma bola jednou z našich obľúbených a otázka "Prečo si ma tu vôbec Zayn necháva?" bola na dennom poriadku. Ani jedna mi ale nevedela odpovedať. Vedel to asi iba on, čo sa mu honí v tej jeho skazenej hlave.

Sedela som na parapete a na pokrčených nohách mala položené čelo. Premýšľala som nad tým, do kedy bude táto nočná mora trvať. Hoci musím uznať, že na prítomnosť Danielle a Eleanor som si veľmi zvykla a sú jediným svetlo na tomto temnom mieste. Nerada si priznávam to, že sú mi aj po tých pár dňoch čo sa poznáme bližšie ako Angela a Suz.

Vzdychla som a chystala sa navštíviť kuchyňu, aby som sa napila. Keď som sa ale obrátila ku dverám, od úľaku som sa až mykla. Zayn stál opretý vedľa zatvorených dverí, s rukami založenými na hrudi a bez akejkoľvek emócie ma sledoval. Buď som bola veľmi zažratá do vlastných myšlienok a preto ho nepočula vojsť, alebo má nejakú magickú schopnosť, že sa dokáže predrať cez stenu.

Mlčala som a čakala čo povie a či sa vôbec ozve. Bol ticho, no jeho kroky odrazu zamierili ku mne. stála som opretá o parapetu, na ktorú som sa tlačila stále viac a viac. Priala by som si mať kožu ako chameleón, aby som splynula s prostredím. Zastal tak blízko pri mne, že som mala možnosť cítiť teplo jeho tela a tiež príjemnú vôňu. Nie, nie je príjemná! nadávala som si v duchu. Jeho prsty uchopili moju bradu, na moje prekvapenie veľmi jemne a zodvihli ju tak, aby na mňa dobre videl. Prezeral si moju peru a tiež líce, z ktorého trochu odhrnul vlasy. "Vidím, že sa to zahojilo pekne" kútiky úst sa mu trochu zodvihli, no nebol to jeho typický úsmev, taký arogantný a ironický. Skôr akoby bol rád, že sa to skutočne zahojilo. Nebuď hlúpa, Diana. A ak by aj bol, tak iba pre to, aby ti mohol urobiť ďalšiu modrinu, nadávala mi v hlave moja racionálne zmýšľajúca časť.

Mlčala som a videla, ako trochu nakrčil tmavé obočie. A je to tu. Zbohom pokojný, Zayn, vitaj náladový Zayn, dlho sme sa nevideli! "Odmietaš so mnou komunikovať?" opýtal sa s úškrnom.

Nadýchla som sa vymanila si hlavu z jeho zovretia. "Sľúbila som Eleanor, že nebudem hovoriť ani robiť nič, čo by ťa mohlo naštvať a prinútiť znovu urobiť niečo také," ukázala som na svoje líce. "ale keďže pre teba nemám žiadne milé slovo, tak budem radšej mlčať"

Zasmial sa. "To je hádam najdlhšia veta, akú som od teba počul. Bravo anjelik, tuším sa ti rozväzuje jazyk," predstieral, že mi tlieska.

"Ale mala by som na teba jednu otázku, ktorá mi vŕta v hlave od kedy si ma tu zatvoril," ozvala som sa. Sama so sebou som uzavrela dohodu, že toto bude posledná konverzácia, ktorú s ním vediem. Pre moje vlastné dobro a aj túto sa budem snažiť udržať na takej hranici, aby nedopadla ako tá posledná.

"Len hovor," kývol hlavou. "Ak to bude v mojich silách, určite ti odpoviem."

"Ako dlho ma tu ešte mieniš držať?"

Zasmial sa a pokrútil hlavou, no aj ďalej mlčal. Bolo to už zopár minút, čo na mňa iba pobavene hľadel a mňa to dosť znepokojovalo. Nijako sa nevyjadroval k mojej otázke a nevyzeralo to, že by to mal v pláne zmeniť. "Tak čo? Odpovieš mi?" posúrila som ho.

Zhlboka sa nadýchol a rukou si prešiel cez čierne vlasy, ktoré mal postavené do vrchu. "Vravel som, že ak budem poznať odpoveď, tak odpoviem. Ibaže na túto otázku odpoveď nepoznám ani ja," priznal sa.

Vytreštila som oči. "A od čoho záleží, kedy ma pustíš?"

Chvíľu premýšľal a rukou si prechádzal po sánke. Bolo to vypočítavé gesto. "Podľa toho, ako dlho ma budeš baviť, anjelik," uškrnul sa.

Obočie mi vystrelilo nahor. "Takže ak ťa neprestanem baviť nikdy, tak tu zostanem navždy?" opýtala som sa, akoby som bola retardovaná.

Prikývol a usmial sa. Jeho ruka jemne pohladila moje líce. "Zostarneme spolu. Ty sa netešíš?" pobavene na mňa mrkol a ja som okamžite jeho ruku striasla, čo spôsobilo, že sa mu hruď zatriasla pod hlbokým smiechom.

"Svoju starobu som si tak rozhodne nepredstavovala," zamrmlal som. "Zayn, nechci so mnou byť," povedala som zúfalo a zvesila ramená. "Som vážne hrozná. Otravná, tvrdohlavá, sebecká, povrchná a keď mám svoje dni, ani nechci vedieť aká som náladová. Ver mi, aj ty sa budeš radšej chcieť skryť," vymenovávala som a vôbec mi nerobilo problém, že niektoré veci som si vymyslela. Hoci to s tou náladovosťou počas cyklu bola úplná pravda.

Pobavene ma sledoval a po chvíli sa dokonca z chuti zasmial. "Mám rád dievčatá so zmyslom pre humor," mrkol na mňa.

"Ale ja nežartujem," upozornila som ho.

"Ak ti to urobí dobre, ja som náladový a ani nemusím mať svoje dni. Budeme sa krásne dopĺňať," uškrnul sa. Hoci som nechcela vážne ma to pobavilo. Začali mi mykať kútiky a ja som sa musela veľmi snažiť, aby som sa nerozosmiala na celé kolo. Hoci sa mi to asi veľmi nedarilo. "Máš krásny úsmev," prišiel ku mne bližšie a palcom jemne prešiel po mojich perách. V tej chvíli sa vo mne všetok humor zablokoval a moja tvár sa stala opäť celkom vážna.

"Zayn, prosím pusť ma domov," úpenlivo som na neho pozrela, no jeho oči sa iba naštvane zúžili.

"Nie," pokrútil hlavou. "Čo ti na mojej spoločnosti tak vadí?" opýtal sa. To si hádam robí žarty.

"Čo?" nechápavo som na neho pozrela. "Možno to, že ma nútiš byť v tvojej spoločnosti," na slovo nútiš som dala najväčší dôraz. "Uvedomuješ si, že ak by si sa od začiatku choval normálne, tak by som s tebou možno chcela byť dobrovoľne? A možno aj rada?" hej, myslím, že ak by bol normálny tak by som pozornosť tohto nádherného chlapa privítala s nadšením.

Jeho obočie vyletelo tak vysoko, až sa takmer stratilo v jeho tmavých vlasoch. "To si ja osobne nemyslím," pokrútil hlavou. "Bola si dostatočne dobre informovaná o tom, kto som, čiže aj keby som sa k tebe choval ako k princeznej, tak by si ma odsúdila za moju povesť," trpkosť v jeho hlase bola hmatateľná, znel takmer až ublížene.

"Hej, tvoja povesť ťa predchádza", ironicky som sa uškrnula.

"Vidíš? Sama si to priznala," ukázal na mňa rukou a otočil sa mi chrbtom. rukami si chytil zozadu hlavu a pozeral do stropu, akoby všetkých svätých prosil o trpezlivosť.

"Ak by si to chcel vedieť, tak keď mi kamarátky povedali o tom kto si a že si na teba mám dávať pozor, tak sme sa aj so sestrou začali smiať a robili si z toho žarty, pretože som tomu neverila, že by si mohol byť až tak zlý. Okrem toho, nie som človek, ktorý by dával na názory druhých ale žiaľ, pre teba aj pre mňa, si sa ukázal ešte v horšom svetle, ako ťa opísali," môj hlas bol každým slovom hlasnejší.

Rýchlo sa na mňa otočil a jeho pohľad bol takmer až prekvapený ale v očiach sa mu stále skrývalo trochu zúrivosti. "Som taký aký som, zmier sa s tým," rozpažil ruky, ktoré po spustení nadol hlasno pleskli o jeho stehná.

"Zmier sa s tým? Nie Zayn, ty sa zmier s tým, že ak sa nezačneš správať inak, nikdy to medzi nami nebude dobré. Ak by si bol iný, možno by....som..." zahľadela som sa na zem a môj hlas sa vytrácal. Neviem čo som chcela povedať. Že som nespočetne veľa krát premýšľala nad tým, že ak by bol iný, tak by som ho dokázala mať rada a neskôr k nemu cítiť aj niečo viac? Neviem prečo ale stále v ňom vidím malú - veľmi, veľmi malú - časť jeho osobnosti, ktorá nie je až taká skazená. Neviem čo Zayna prinútilo, aby ju pochoval tak hlboko v sebe, ale myslím si, že ak by sa prejavila, urobila by zo Zayna celkom inú osobu.

"Čo by si?" opýtal sa potichu. Nemala som silu pozrieť sa mu do tváre ale pri pohľade na špičky mojich topánok som jasne videla aj špičky jeho čisto bielych tenisiek. Bol bližšie ako by som chcela a ako by mi bolo príjemné.

"Nič," povedala som takmer nečujne a pokrútila hlavou. "Aj tak už na tom nezáleží," zodvihla som hlavu a pozrela na neho pevným pohľadom. "Si aký si a ako si sám povedal s tým sa musí človek zmieriť, pretože ja nie som toho názoru, že ľudia sa menia. Oni zostávajú vždy rovnaký."

Hľadel na mňa bez akejkoľvek emócie v tvári. "Máš pravdu," prikývol. "Ja sa už nezmením," rozhliadol sa naokolo. "Vezmi si veci a poď," s týmito slovami sa odobral ku dverám.

Vytreštila som oči a nemo pozerala na jeho široký chrbát v čiernom tričku s krátkym rukávom. "Pustíš ma domov?" opýtala som sa nádejne.

Pobavene na mňa pozrel. "Taký štedrý nie som," pokrútil hlavou. "Poď už."

Taký štedrý nie si? Ty nie si vôbec štedrý Malik, zavrčala som v hlave. Bez ďalšieho vypytovania som ale poslúchla, vzala veci od Eleanor a Danielle, spolu s mojou kabelkou a nasledovala ho. Už bol v polovici chodby a keď som videla kam mieri, bolo mi jasné, že ideme do jeho izby. Čo so mnou chce?

Stála som na mieste a rozhodovala sa, či sa radšej nevrátim do môjho väzenia. "Poď," rozoznel sa jeho tvrdý hlas celou chodbou.

Nadskočila som pod tónom jeho hlasu a radšej ďalej neskúšala jeho trpezlivosť. Čakal ma pri dverách do jeho izby, ktoré pootvoril a opäť ma nechal vojsť prvú. Nechcela som tu byť. Ak som pred tým trpela v izbe sama, teraz by som za ňu dala prvé posledné. "Prečo som tu?" opýtala som sa, keď som s vecami v ruke a taškou zavesenou na predlaktí stála uprostred miestnosti. Prešil predo mňa a všetky veci mi vzal z ruky a položil ich na kreslo pri okne.

"Bolo mi smutno," mrkol na mňa ironicky.


Prevrátila som oči a sledovala, ako sa jeho provokačný výraz mení na naštvaný. "Neprevracaj na mňa oči. neznášam to," vyštekol.
 

13 lidí ohodnotilo tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama