Nanny - Prolog

12. července 2013 v 19:32 | Michell



Hľadela som von oknom môjho bytu v Londýne a premýšľala nad tým, čo budem robiť, ak si čo najskôr nezoženiem prácu. Školné nebudem vedieť platiť naveky z peňazí, ktoré mi dali rodičia, plus ak k tomu pripočítam nájomné, energie a samozrejme potraviny. Svoj životopis som rozoslala do rôznych agentúr a hľadala si miesto, kde by som sa starala o deti. Pomohlo by mi to aj v škole, keďže študujem detskú psychológiu.
K deťom mám veľmi blízky vzťah najmä kvôli mojim dvom súrodencom. Chlapci, dvojčatá, ktorý ale keď chytia svoju náladu, máte pocit, že nie sú dvaja, ale minimálne desiati. Navzájom sa dokážu neuveriteľne dopĺňať, najmä keď sa rozhodnú vyvádzať. Pousmiala som sa pri spomienke na svojich sedemročných, malých bračekov.
Ak sa moja situácia nezmení, budem sa musieť vrátiť domov a zanechať školu, na ktorú som celý život usilovne drela a najmä sa tešila. pomáhať deťom je to, čo chcem v budúcnosti robiť. Je to niečo, čo ma bude napĺňať a baviť.
Tichou miestnosťou, v ktorej bolo počuť iba môj dych a tikanie hodín, sa odrazu ozvalo zvonenie môjho telefónu. Predpokladala som, že to bude mama, pretože to je presne čas, kedy zvykne volať. Na moje prekvapenie mi ale na rozsvietenej obrazovke mobilu blikalo číslo agentúry. S veľkou nádejou, že by to predsa len nemuselo byť stratené a malým srdcom som hovor prijala.
"Prosím" pípla som. Môj hlas bol zastretý od dlhého nerozprávania.
"Sofia Campbel?" oslovil ma hlas ženy v telefóne.
"Áno, to som ja" dala som jej súhlas.
"Práve sa uvoľnilo jedno miesto opatrovateľky. Podľa vášho životopisu spĺňate všetky podmienky na túto prácu. Mali by ste záujem?" opýtala sa. Chcelo sa mi na ňu zakričať nech nie je hlúpa, že na ich telefonát čakám vo dne, v noci.
"I - iste" zakoktala som sa. "A u koho by som pracovala?" opýtala som sa okamžite.
"Zatiaľ ešte nie je nič isté slečna. Napriek vášmu životopisu, ktorý ich zaujal musíte prejsť pohovorom" informovala ma. Jej hlas sa zdal byť znudený a mne bolo jasné, že by mi to najradšej zložila. To ma zaujímalo asi najmenej. Náladu by mi v tejto chvíli neprekazili asi ani tanky bombardujúce dom, v ktorom bývam, nieto nejaká napaprčená žena, ktorá neznáša svoju prácu. Srdce mi zaplesalo šťastím, pretože možno nebudem musieť vzdať štúdium a nájdem si skutočnú prácu.
"To je samozrejme" pritakala som jej.
"Mohli by ste sa zajtra o druhej dostaviť ku nám do agentúry. Ide iba o obyčajné formality a tiež, aby sme s oboma stranami dohodli na najvodnejšom čase konania pohovoru" akoby to recitovala z nejakej veľmi múdrej knihy. Na teba sa dievča vážne teším, zamrmlala som si v duchu.
"Samozrejme, vyhovuje mi to" prikývla som. Nevadí, tak odídem z prednášky o pol hodinu skôr. Radšej toto riešenie ako radikálne ukončenie štúdia. Najmä teraz, keď som si začala tvoriť kamarátov a zvykať si na nové vysokoškolské prostredie.
"Dobre. Mám to zapísané. Tešíme sa na stretnutie. Dovidenia" rozlúčila sa a zložila.
Uf, tá musí byť zo svojej práce poriadne rozladená, ale vybíjať si to na nevinných ľuďoch nemusí. Teraz som nepríjemnú ženu v telefóne neriešila. Od radosti som zvýskla a začala skákať po gauči. Možno budem mať prácu, tento deň hádam nemôže byť lepší.
Ako na povel mi mobil v ruke začal opäť vyhrávať. Iste, volá mama. Vždy presná ako hodinky. Hovor som okamžite prijala. "Mami, možno budem mať prácu. Práve mi volali a pozvali ma na pohovor" zajačala som šťastne bez toho, aby som ju pozdravila.

V telefóne zostalo na chvíľu hrobové ticho. "Oh, srdiečko. Teším sa s tebou. To je úžasné. Musím to povedať otcovi"

Pozn. autorky: Nie vážne nemám v pláne vás zahltiť nápadmi na poviedky, ale tento si odo mňa žiadal, aby som ho začala písať hneď, ako mi napadol. No, neviem ako to bude tento víkend s prídávaním poviedok, pretože idem na oslavu a potom preč, takže by som to asi nestihla a písať niečo rýchlo a nasilu sa mi nechce, pretože by to stalo za...hovno, povedzme si úprimne. Hádam vás tento nápad zaujal a ak áno, tak napíšte do komentu ako sa vám to pozdáva. Teším sa na vaše ohlasy :)
 

7 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 Andy Andy | Web | 12. července 2013 v 20:03 | Reagovat

Mě moc zaujal! Strašně se těším až přidáš první díl, protože mě to zase nemožně navnadilo :D
Pokračování prosím!!!

2 Nika Nika | Web | 12. července 2013 v 22:13 | Reagovat

Och, další povídka, u které mi bude připadat čekání na další díl nekonečné :D.

3 Miška Miška | 30. července 2013 v 17:45 | Reagovat

Moc mě to zaujalo  určitě pokračuj už se těším na další díl :) :D

4 A.K. A.K. | Web | 7. srpna 2013 v 11:53 | Reagovat

zaujímavé :) zaujalo ma to a teším sa na pokračovanie :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama