Obsessed - 1. Kapitola

20. července 2013 v 16:50 | Michell |  Obsessed



"Toto neznášam. Vážne neznášam" zavrčala Anna, keď sme čakali už približne 15 minút v rannej zápche bez toho, aby sme sa pohli čo i len o milimeter. Londýn, pol ôsmej ráno, no netreba sa veľmi čudovať, však?
"Pokoj. Ešte máme čas. Nemeškáme" mávla som rukou.

Pobavene na mňa pozrela. "Vážne si myslíš, že som nervózna pre to?" iste, ja som zabudla, že ona nie je veľmi študijný typ. Vlastne to, že sa dostala až do posledného ročníka strednej školy je zásluha najmä mňa. máme spolu väčšinu predmetov a tie ktoré máme každá zvlášť určite zvládla tak, že si našla iného obetného baránka. Pravdepodobne je to chlapec, ktorému sľubuje rande odkedy jej prvý krát urobil domácu úlohu z algebry alebo niečoho podobného. Anna totiž chlapcov rozdeľuje do dvoch kategórií. V prvej sú chlapci, ktorý sú múdri a milý, no na rande by s nimi nešla, pretože väčšinou nie sú príťažlivý. V kategórií číslo dva, sú zase chlapci, ktorý sú pekný, obľúbený a za ktorými ona páli takmer rovnako, ako oni za ňou.

Toto je jedna z mála vecí, v ktorých sa vôbec nezhodujeme. Ona je flirtovací typ dievčaťa. Rada chlapcov naťahuje, pretože vie, že ju chcú. Napriek tomu je v hlbokých a vážnych vzťahoch neskúsená takmer ako ja. Každý si o Anne myslí, že je v posteli skúsená a poriadna dračica. Pravdou ale zostáva, že veľmi skúsená nie je. Ani panna nie je, ale inak by sa dala porovnať takmer ku mníške. Naše súkromné veci ale zostávajú medzi nami dievčatami.

"Akoby som ťa nepoznala však" zamrmlala som si.
Udrela do palubnej dosky. "Ide o to, že toto moje žihadlo nie je zvyknuté stáť naštartované tak dlho. Kebyže tamto" kývla smerom do strany. "nestoja policajti, tak by som im ukázala, čoho je moja Martha schopná" pohladkala volant, akoby mal odrazu ožiť a dotyk jej opätovať. Áno, správne. Jej postarší Chevrolet má meno Martha. Je to preto, že toto auto vlastnila ešte jej babička a ona ho po nej zdedila. Annina babička sa volala Martha, preto hneď ako bolo na liste vlastníctva Annine meno, pomenovala autíčko Martha.

To auto samo o sebe nie je zlé, ale na to, že Anna žije v dobrých pomeroch, kde by si vedela dovoliť aj viac, je to zvláštne. Hoci ju chápem. To auto má pre ňu veľkú hodnotu, hlavne z citového hľadiska. Ten črep by som ale rozkopala vtedy, keď skape uprostred cesty. Nestáva sa to často, ale občas áno.
"Marta je naša hrdinka" zvolala som a pleskla po palubovke.

Anna na mňa zhrozene pozrela. "Opatrne. Zlatíčko si v poriadku" pohladila kožené poťahy, na ktorých sedela.
"Anna, prestaň s tým. Preháňaš to. Je to iba auto" upozornila som ju. Toto už vážne nie je vtipné a práve teraz som mala naozaj strach o duševné zdravie svojej najlepšej kamarátky.
Škaredo na mňa pozrela, no jej výraz sa okamžite stal zdeseným. "Prosím povedz mi, že dnes nie je pondelok a my nemám odovzdávať projekt na biológiu"


Uškrnula sa. "To ti nepoviem, pretože je pondelok a my sme mali odovzdávať projekt na biológiu"
"Prečo si mi to nepripomenula skôr?" pohoršene na mňa pozrela. "Vieš predsa aká som. Oh bože, Niana...Sanders ma zabije. To už je druhý projekt, ktorý mu neodovzdám. Respektíve odovzdám s oneskorením"
Prekvapene som na ňu pozrela. "To znie skoro, akoby si z toho obviňovala mňa"

"Veď o to sa aj snažím" zavrčala mojím smerom.
"Anna" prevrátila som oči. "Ty si nedokážeš zapamätať vlastné domáce úlohy a odo mňa chceš, aby som si pamätala svoje a ešte dohliadla aj na to, či si spravíš tie svoje?" neveriacky som pokrútila hlavou.

"Ty si múdra" bránila sa argumentom, ktorý na mňa ale vôbec nezaberal. "Dobre vieš, že sa tú školu snažím vychodiť najlepšie ako viem. Všetci sa ale isto zhodneme, že mi to moc nejde. Preto by som ocenila tvoju pomoc"
"Iba to, že si moja najlepšia kamarátka mi bráni v tom, aby som ťa nekopla do zadku" povedala som popravde a kútiky úst sa mi pohli vpred v náznaku úsmevu.

"Viem, že ma miluješ" vďačne sa na mňa usmiala, keď zabáčala do areálu našej školy. Všade sa to hemžilo študentmi a my sme sa snažili nájsť vhodné miesto na zaparkovanie. Nakoniec to ani nebolo také ťažké a k tomu všetkému si Anna dovolila zaparkovať rovno cez dve parkovanie miesta.

"Vieš, že za toto by si dostala poriadku pokutu" prezradila som jej, keď som vystúpila.
Mávla rukou a zo zadného sedadla si vzala tašku. "Už vidím, ako sa po školskom parkovisku premávajú policajti. Poď už, prosím ťa" chytila ma pod pazuchu a spoločne sme vošli do školy.

"Dnes by sme si mohli niekam zájsť, čo myslíš?" prehovorila, keď sme si skladali veci do skrinky.
"Fajn" mykla som ramenami. "Máš na mysli niečo konkrétne?" opýtala som sa.

Keď som zazrela jej rozjarený výraz tváre, okamžite som vedela, že má. To som zvedavá čo za skvostný nápad sa jej opäť zrodil v hlave. trochu som sa toho aj bála. Annu totiž poznám veľmi dobre a ona keď má nejaký plán, tak to skoro vždy dopadne tak, že ľutujem okamih, keď som sa k nej pridala.

"Kino" odvetila jednoducho. "Nina, Nina, prosím musíme tam ísť. Dávajú nového Supermana. Videla si upútavky? Ak nie tak by som celkom chápala, ak by si mala nejaké pochybnosti o kvalite toho filmu. Ani ja nie som obrovský nadšenec z takýchto komixových hovadín, ale Nina, Ninuška, keby si ho videla. Tie svaly, tá tvár a ten..." rukou som jej musela rýchlo zapchať ústa, pretože jej hlas začal naberať na intenzite. Ľudia sa po nás začali zvláštne ohliadať.
"Anna, pokoj. Zhlboka dýchaj a rátaj do desať. Pôjdem s tebou, ak už prestaneš s tým siahodlhým monológom" opatrne som jej pustila ústa v nádeji, že nezačne tárať znova od začiatku.
"Si super" zabuchla svoju skrinku. "Ver mi, nebudeš ľutovať"

Mykla som ramenami. Popravde by som tam s ňou išla, aj keby to bol ten najidiotskejší film, aký kedy v histórií kinematografie natočili. Kto iný by sa pre ňu mal obetovať, ak nie najlepšia kamarátka. "Mimochodom, dám ti jednu radu" prehovorila som s úsmevom a sledovala jej zvedavý výraz, ktorým ma prepaľovala. "Keď plánuješ rozprávať, skús medzi tým dýchať, pretože keď to nerobíš strácaš veľa kyslíku a ak nemáš kyslík, naozaj sa tváriš ako nepríčetný blázon" drgla som do nej.

Ublížene zalapala po dychu. "Toto som si zaslúžila?"
"Robím to pre tvoje dobro" zodvihla som ruky na znamenie, že sa vzdávam. V tej chvíli sa chodbami ozvalo zvonenie. "Fajn, tak sa uvidím neskôr. Ahoj" zamávala som jej a pustila sa svojou cestou.

***

"Najlepšie by bolo, ak by sme si išli odniesť veci a potom šli von" navrhla, keď sme sa obe náhlili cez parkovisko ku jej autu. Bolo až smiešne, keď som porovnala, akým pomalým, slimačím krokom sme šli do školy, takmer ako na popravu. Naopak teraz sa všetci študenti s úsmevom náhlili domov a to, že sa sem zajtra vrátia vôbec neriešili.
Otvorila som zadné dvere na aute a hodila si na sedadlo tašku. "Anna" začala som ospravedlňujúco. "ja dnes nemôžem nikam ísť"

"Čo? Prečo? Sľúbila si mi, že tomu filmu dáš šancu" úpenlivo na mňa pozerala ponad strechu auta. Nie, toto nech nerobí. Keď vidím v jej modrých zreničkách ten šteňací výraz, urobila by som pre ňu prvé - posledné.

"Nie" zasmiala som sa. "Nie je to preto. Ale dnes sa ku nám nasťahoval nový sused a ako je u nás zvykom, všetci ho musím privítať na záhradnej oslave pripravenej na jeho počesť u pani Montgomeryovej" prevrátila som očami.
"A to tam musíš byť aj ty?" vyvalila oči.

"Žiaľ, áno" prikývla som. "Veď to poznáš"
Škodoradostne sa uškrnula. "Ak ti mám pravdu povedať, tak nepoznám. v takýchto chvíľach som veľmi rada, že nežijem v prepychovej štvrti"

"Tienistá stránka bohatstva" mykla som ramenami a posadila sa do auta.
Strčila kľúč do zapaľovania a keď cúvala pobavene na mňa pozrela. "Nikdy by som si nemyslela, že bohatstvo môže mať aj tienisté stránky. Očividne, môže, najmä ak máš psycho susedov, ktorý tam toho úbožiaka určite vyspovedajú lepšie ako FBI"

"S tým nemôžem nesúhlasiť" prikývla som a zapla si pásy. "Vlastne ho celkom ľutujem. Som zvedavá, ako dlho to vydrží. Tá štvrť je iba pre silné povahy. Takmer tam nemôžeš ísť na záchod, aby o tom nevedela minimálne jedna osoba"
"Kedy to má začať?" opýtala sa a prudko stočila volant do zákruty.

"Anna, spomaľ" zahriakla som ju, keď som sa prichytila palubovky. "Myslím, že okolo piatej" v hlave som si vybavila telefonát od Roba, kedy mi oznamoval, že všetky dnešné plány musia byť zrušené. Neviem prečo niekto niečo také robí uprostred týždňa. Mohli počkať do víkendu, aspoň by sa zabýval a aspoň trochu aklimatizoval.
"Mohli by sme si teda zájsť aspoň na kávu" navrhla. "Starbucks je blízko a ja ťa potom odveziem domov"

"Iste, že ma odvezieš" zasmiala som sa a hravo do nej drgla.

Pozn. autorky: No, keďže ste si zvolili Obsessed, ako poviedku, ktorú chcete čítať ako prvú, máte ju tu. Dúfam, že sa bude páčiť a vážne ma asi šlak trafí, pretože mi napadol ďalší príbeh. A toto je nápad, ktorý naozaj musím zverejniť, ale až neskôr. Teraz nad tým vôbec neuvažujem. Pred pár minútami som už aj poslala nový diel He is the villain... takže ho tam dúfam už dnes budete mať. :) Užite si obe poviedky a nechajte komentáre. Pa :*
 

19 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 Nika Nika | Web | 20. července 2013 v 18:10 | Reagovat

Sousedka a soused, mmmm, to mi něco připomíná, ale budu držet pusu a netrpělivě vyčkávat na další úžasný díl :D.

2 Andy Andy | Web | 20. července 2013 v 20:17 | Reagovat

Och.... tak to jsem zvědavá, jak se to bude odehrávat dál! :-)
Těším se!!!!!!

3 bebs. bebs. | Web | 27. července 2013 v 9:47 | Reagovat

asi sa teba zbláznim.
hltám každučké jednotvoje slovo. strašne a mi to páči...

4 Veronika Veronika | 9. listopadu 2013 v 20:47 | Reagovat

idem čitat rýchlo pokračovanie, som zvedavá čo sa z toho celeho vykluje :D :D hahahah..

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama