Obsessed - 2. Kapitola

25. července 2013 v 21:09 | Michell |  Obsessed


"Anna ja ťa zabijem" vykríkla som na ňu, keď sme sa obe náhlili ku autu. Na káve sme sa zdržali viac ako som plánovala. Bolo šesť hodín a vďaka tomu, že som mala kvôli škole mobil v tichom režime, nevšimla som si, že ma už hodnú chvíľu zháňajú Rob a mama. Až keď im došlo, s kým asi som, skúsili zavolať aj Anne.

"Prečo mňa? Ja som sa predsa nerozprávala sama so sebou, ale s tebou, takže si rovnako vinná ako ja"

"Dobre, dobre, hlavne ma rýchlo odvez domov" súrila som ju, keď sme obe zapadli do auta. Na moje šťastie alebo aj nešťastie šla Anna naozaj rýchlo. Dúfala som, že keď prídem nebude mi mama alebo Rob robiť nejakú scénu. Vážne som sa pri rozprávaní s Annou pozabudla a celkom prestala premýšľať o čase. Tak sa nám to vlastne stáva dosť často.

Anna ma vyhodila pred domom pani Montgomeryovej o 15 minút neskôr. Rýchlo som sa s ňou rozlúčila so slovami, že sa uvidíme neskôr a určite jej zavolám, ako to všetko dopadlo. Prebehla som cez príjazdovú cestu a šla rovno ku malej bránke, ktorá bola otvorená a viedla do zadnej časti záhrady Montgomeryovcov.

Boli tam všetci ľudia zo susedstva roztrúsený v malých aj veľkých skupinkách. Pri veľkom grile stál pán Montgomery v zástere a rozprával sa s Robom. Akoby mal nejaký radar a hneď ako som sa objavila v jeho zornom poli, zodvihol na mňa pohľad. Netváril sa naštvane, tak akoby som čakala. keď ma zbadal, vyzeral skôr, že sa mu uľavilo. Ustarostený výraz mu z tváre opadol a trochu sa uvoľnil.

Ospravedlnil sa pánovi Montgomerymu a prešil mojím smerom. "Toto nám už nikdy nerob. Vieš, ako sme sa o teba báli" povedal potichu a pevne ma objal.

"Prepáč, naozaj som stratila pojem o čase" ospravedlňujúco som sa na neho usmiala.

"V poriadku" úsmev mi opätoval. Zahliadla som mamu, ako ma skenuje zamračeným pohľadom. Stála v skupinke našich susediek, ktoré tesne obklopovali mladého vysokého muža s kučeravými vlasmi, ktoré sa mu vo svetle trblietali, akoby boli posiate diamantmi. Jeho postava bola nielenže vysoká, ale na pohľad aj veľmi pevná. Jeho široké ramená sa rysovali v bielom tričku a čiernom saku. Nízko na bokoch mu viseli čierne úzke džínsy, ktoré mu v oblasti rozkroku vytvárali menšie pudlo. Celý jeho dokonalý vzhľad zakončovali biele coversky.

Vyzeral naozaj veľmi dobre a ak je toto náš nový sused, ktorý má bývať priamo cez ulicu oproti nám, tak sa mám na čo tešiť. Pohľad na jeho postavu ale aj tvár bol naozaj príjemný.

"Vidím, že si si všimla nášho nového suseda" ozval sa vedľa mňa Rob. Trochu som sebou trhla a nebadane sa zahanbila, pretože som si uvedomila, že som na neho pozerala viac ako by bolo nutné.

Usmiala som sa na Roba a mykla ramenami. Nevedela som čo viac na to povedať, iba som dúfala, že si nevšimol moje jemne zružovené líca. "Poď, predstavím vás" rukou mi zatlačil na chrbát, aby ma posúril.

Nie, nie. To už? Nie som pripravená! Sama nad sebou som sa zamračila. Ako by som sa chcela pripraviť na obyčajné zoznamovanie s novým susedom? Na to nijaký presný návod predsa neexistuje.

Prišli sme až úplne ku skupinke a ja som okamžite vedela, že toho chudáka naozaj spovedajú. On si na tvári ale naďalej zachovával šarmantný úsmev a pokojný výraz. Bolo vidieť, že na všetky ženy zapôsobil. Vyžarovalo z neho niečo, akási aura, ktorá vás priťahovala. Vlastne, áno bol to veľmi príťažlivý mladý muž.

"Harry" oslovil ho Rob, aby získal pozornosť nie len od neho, ale aj od ostatných. Pohľad menovaného sa okamžite zabodol do Roba a následne hneď na to, priamo do mojich očí. Jeho smaragdové dúhovky ma prebodávali a ja som sa v tej intenzívnej farbe takmer utopila. Takmer okamžite ma zaplavil zvláštny pocit a šteklenie v bruchu. "Rád by som ti predstavil svoju dcéru Ninu. Nina, toto je Harry" slušne nás predstavil a ja som sa okamžite spamätala.

"Teší ma" prehovoril hlbokým, chrapľavým hlasom a podal mi ruku.

Váhala som iba sekundu, keď som tú jeho uchopila. Na začiatku bol jeho stisk pevný, no keď cítil, že ten môj nie, trochu zvoľnil. Jeho ruka bola oproti mojej dvojnásobne väčšia, rovnako ako aj výška. Musela som poriadne zakloniť hlavu, aby som mu mohla pozrieť do tváre. keď som tak urobila, zistila som, že na mňa cerí zuby v krásnom úsmeve. Automaticky sa mi pohli mimické svaly a moje pery sa zvlnili do rovnako veľkého úsmevu.

"Aj mňa teší" opätovala som mu. môj hlas bol tichý, ale ja som vedela, že ma počul.

"Tak, čo keby sme nechali mladých, aby sa trochu spoznali" rozjarene tleskla rukami pani Montgomeryová.

"Som presvedčená, že Harry by sa konečne rád porozprával aj s niekým svojho veku" usmiala sa na neho moja mama. Oni teraz plánujú odísť? A nechať ma tu s ním samú? O čom sa s ním mám zhovárať? To bude trapas!

"Rád som sa s vami rozprával" usmial sa Harry a jeho šarm opäť opantal všetky dámy v jeho blízkosti. Vlastne dámy a mňa. Preboha, odrazu som si uvedomila zásadnú vec. My sa stále držíme za ruky. Rýchlo ale jemne som svoju ruku vyvliekla z jeho zovretia. Čakala som, že si to možno ani nevšimne alebo tomu nebude prikladať veľkú váhu, ale opak bol pravdou. Zarazene pozrel najprv na mňa a potom na naše - teraz už rozpojené ruky.

"Ako vždy milý Harry" usmiala sa pani Brownová. Po pár minútach všetci odišli a ja som tam naozaj zostala stáť s Harrym. Myslela som si, že bude od začiatku trápne ticho, no on to našťastie nedopustil.

"Dáš si niečo na pitie?" opýtal sa a ukázal na veľký, dlhý stôl, pri ktorom sa mohol každý obslúžiť.

"Rada" usmiala som sa. "Ako sa ti tu zatiaľ páči" prehovorila som, keď sme sa pristavili pri stole. Vzala som si malú fľašu s minerálkou a Harry zase kolu.

"Nie som tu síce ešte veľmi dlho, ale myslím, že je to presne to, čo som hľadal" intenzita v jeho pohľade, ktorým ma prebodával, mi rozbúchala srdce. Mala som pocit, že za slovami, ktoré vyslovil sa toho skrývalo oveľa viac, rovnako ako za výrazom jeho tváre, či za nízkym tónom jeho hlasu. Je to, akoby mi prezrádzal nejaké svoje tajomstvo, ktoré som ale ani za svet nevedela dešifrovať.

"To je dobré" otvorila som fľašu a trochu sa napila. "A čo povieš na..."kývla som na skupinku susediek, ktoré zase rozoberali všetko možné, čo sa im zdalo isto veľmi dôležité, no pre normálneho človeka to bolo úplne nepodstatné.

Uškrnul sa na mňa. "Nesťažujem sa, mohlo to byť aj horšie, ale som rád, že sa rozhodli ukončiť našu debatu"

"Chápem, že môžu byť otravné, ak nie si vycvičený" zasmiala som sa. "Uvidíme, ako dlho to v tejto štvrti vydržíš"

Takmer urazene na mňa pozrel. "Zvládol som už horšie veci ako je tlupa klebetných žien" uistil ma s takmer arogantným výrazom, ktorý ale na ňom vyzeral veľmi dobre. "Prišla si neskoro" ozval sa po chvíľke mlčania.

"Prosím?" nechápavo som na neho pozrela.

"Prišla si neskôr ako všetci ostatný" zopakoval.

Kývla som hlavou. "Iste...no...trochu...trochu som sa zabudla s kamarátkou. Až keď mi začali vyvolávať mama a Rob, spomenula som si na to" nervózne som sa uškrnula.

"Svojho otca voláš krstným menom?" podivil sa.

Pokrútila som hlavou. "Rob nie je môj biologický otec. Ten mňa a mamu opustil, keď som bola malá"


"To je mi ľúto" jeho očiach sa zračila úprimnosť, takže sa dalo predpokladať, že to nepovedal iba ako zdvorilostnú formulku.
 

26 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 Nika Nika | Web | 26. července 2013 v 2:45 | Reagovat

Tak jo, budu upřímná, Harryho jsem si v tomhle příběhu oblíbila ještě předtím, než se tu objevil... No teď za tím jeho šarmantním úsměvem tuším nekalé úmysly... a líbí se mi ještě víc! :D:D
A z počtu čtenářů si nic nedělej (lehko se řekne, já vím :)). Naprosto přesně vím/víme (s Andy) jako to je :).

2 Štofa Štofa | 26. července 2013 v 12:47 | Reagovat

Som veľmi lenivá písať pod každú kapitolu v takejto horúčave. :D takže,
- Už máš 3 verné čitateľky!
- Harrold je boh, som vďačná, že píšeš poviedku s ním (niežeby Zayn nebol, ale Styles je predsa Styles)
- Neviem sa dočkať ďalšej časti Obsessed
- neviem sa dočkať ďalšej časti He is a vilain bla bla bla :D (dajme tomu skratku HIAVOTDL)
- bombastická táto časť (veď ktorá nie je?:D)
- TY SI BOLA NA BEYONCÉ ?! NO TO MA PODRŽ! ja odpadnem, bože Queen B! Môj idol! Pani s veľkým P! Bohyňa... [Nechcelo sa mi prepnúť na ten článok o tebe tak to píšem sem ak nevadí]... ona je proste jedna TOPka! Argh, ja môžem len snívať:(
Som strašne rada, že som objavila tento tvoj blog s ďalšou poviedkou :3 ♥

3 bebs. bebs. | Web | 27. července 2013 v 13:06 | Reagovat

moja láska k tvojmu písaniu je priam nekonečná. páči sa mi to stále viac a viac...
inak, ak ma nepočítaš medzi svoje čitateľky, tak by si mala, lebo ja si fakt čítam všetko čo napíšeš, len zväčša je to okolo druhej ráno, kedy sa mi už zatvárajú oči a súvislú vetu by som zo seba asi nevytiahla :D
a honey, začiatky sú také. na navyše, väčšina ľudí číta prìbehy výlučne na 1d-ff, lebo sú tam pokope a nemusia sa namáhať. ale ono sa to tu po čase rozbehne, ver mi. ja keď som začínaa s blogom, tak som si tam chodila sama. nikto viac. ale ono pokiaľ sa niekto dostane k jednému z pomerne nových blogov, tak to trvá... ale ono sú aj také "triky" ako si získať viac návštevníkov, ale to tuto nechcem vypisovať a zverejňovať, aby sa to veľmi neporozširovalo :D :D
teším sa na pokračovanie :)

4 Barbora Blaňárová Barbora Blaňárová | E-mail | 30. července 2013 v 13:32 | Reagovat

zaujímavé :D som zvedava ako sa to celé bude vyvíjať ;) like

5 Veronika Veronika | 9. listopadu 2013 v 20:50 | Reagovat

pekne pekne pekne :)))

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama